EN
SK
CZ
HU
DE
Víťaz WPT Championship Ondřej Lón: Veril som, že sa to raz musí zlomiť
Premiérová zastávka WPT Bratislava včera korunovala šampióna štvrťmiliónového Championshipeventu, ktorým sa stal český zástupca Ondřej Lón (jeho cestu turnajom si môžete pripomenúť v našom Live reporte). Čo čerstvý víťaz hovorí na jeho cestu turnajom, prečo si podľa neho zaslúžil túto výhru a čo urobí s peniazmi? Čítajte a dozviete sa viac!
Nemôžeme samozrejme začať nijak inak, ako gratuláciami k tomuto krásnemu výsledku – ako sa cítiš bezprostredne po výhre?
„Ďakujem, tak samozrejme je to dobrý pocit, aj keď mi to ešte asi úplne nedochádza. Som dosť unavený, dnes to bolo celkom náročné, takže skôr zajtra si to asi naplno uvedomím. Bol to dlhý turnaj a navyše mi dnes strašne dlho nechodili karty, čiže som si musel za každú cenu držať disciplínu, aby som to niekde po ceste neodpálil. Takže to chcelo veľkú dávku sebazaprenia, no som celkovo rád za svoju hru, aj keď často nebola dobrá, ale to bolo spôsobené peniazmi a tým, že som to bral od hráča k hráčovi. Keď mi nechodili karty, nechcel som zbytočne riskovať svoj stack v nejakých preflop marginálnych spotoch. Veril som, že keď tie karty tak dlho nechodia, tak že sa to raz musí zlomiť, a že tú edge tam mám, a že sa z toho shortu musím dostať. No a nakoniec sa to vďakabohu vyplatilo.“
Ako sa ti hralo v dnešnom finálovom dni, cítil si sa komfortne?
„Dnes sa mi práveže hralo strašne zle, takmer celý čas som bol bez kariet a bolo to fakt utrpenie. Na BB to bolo úplne šialené, na BTN taktiež, čiže som si musel zachovať fakt vysokú morálku, a prehovárať sa, aby som to neodpálil. Myslím, že som predviedol niekoľko dobrých zahodení, dokonca jedným som si na 100% istý, kde som calloval do AT set osmičiek. Nehovorím, že moja hra bola v niektorých fázach dobrá, práveže určite nebola, ale naozaj to bolo spôsobené tým, že som mal strašne málo blindov. Ale rozhodol som sa, že za každú cenu vydržím a veril som tomu, že sa k nejakým spotom prepracujem .
Z môjho pohľadu to dnes bolo naozaj tvrdo vybojované a môžem povedať, že často krát by som si takúto morálku neudržal. Teraz som to ale dokázal a verím, že som spravil správne foldy na shorte, kde som necalloval A6, A2 a podobné do double-raisov, lebo som vedel, že ma to stojí veľkú časť stacku. No a tým pádom myslím, že som si to za dnes za toto všetko možno trošku aj zaslúžil, za tú strašnú trpezlivosť, ktorú som musel udržať. Keď som videl, ako každému chodia karty, tak to bolo úplne deprimujúce , ale stále som veril, že sa to zmení. No a nakoniec sa to podarilo, a keď som sa dostal na stack, tak sa mi začalo hrať dobre. Nechcem nikoho uraziť, ale vtedy už tí lepší hráči z hry vypadli (medzi sebou, nie vďaka mne) a tá finálna fáza sa mi hrala už omnoho lepšie. Začal som si veriť na svojich súperov a potom to už išlo.“
Aká bola tvoja cesta týmto turnajom? Čo jednotlivé dni, kolísal si so stackom, alebo si stabilne šiel stále hore?
„Popravde som tak veľmi unavený, že už ani neviem, čo sa dialo po minulé dni. Nechcem teraz hovoriť nezmysly, ale viem, že to nebol žiadny roller-coaster, vyhýbal som sa preflop all-inom, držal som sa svojej hry. Keď už som bol v all-ine, tak to bola moja hra, nebolo to, že by som dorovnával cudzie all-iny. V žiadnej fáze som nebol extra nachipovaný, ale zase ani short som nebol, takže som si takou svojou nenápadnou hrou postupne len preplával až do dnešného dňa.“
Rozhodne išlo o veľa, na víťaza turnaja čakalo 44,680€, jednotlivé payjumpy tiež neboli zanedbateľné – cítil si sa vplyvom peňazí pod tlakom?
„Nie, vôbec. Úprimne poviem ako je, aj keď nechcem, aby to vyznelo nadnesene, no tlakom payjumpov som sa vôbec necítil ovplyvnený. Práve naopak, vedel som, že skôr pod tlakom budú ostatní hráči. V posledných deviatich hráčoch som bol v spote, kde som čelil BvB all-inu od chipleadera a mal som AJs, pričom za mnou boli dvaja totálni shorti. Už dopredu som vedel, že to callnem, aj tak som si to ale premyslel, nakoľko v porovnaní s tými shortami som mal relatívne dosť. Vedel som, že aj keď to je za 25bb tak to dám aj napriek payjumpom, no a zrovna ten spot mi vyšiel, čo bolo veľmi dôležité. Súper mal J5 alebo J4 suited. Takže toto bola skôr moja výhoda, veď neskôr v troch hráčoch aj v heads-upe som odmietol deal, tam už som bol totiž presvedčený, že to chcem vždy dohrať dokonca.“
Študoval si pred finálovým stolom svojich súperov a ich hru? Koho si sa „bál“ najviac?
„Úprimne, vôbec nikoho som si neštudoval, mal som tam akurát kamaráta Milana Svačinu, s ktorým sa poznáme už veľmi dlho, takže jeho hru relatívne poznám. Považujem ho za dobrého hráča. Potom tam boli ďalší dvaja, ktorých som z videnia poznal, no a zvyšok som neriešil, pretože ja si robím názory na hráčov počas hry. Snažím sa čítať ich hru, no a myslím si, že to je jedna z mojich najväčších devíz. Za stolom sa venujem hre mojich súperov, pozerám sa na to, v akej sme fáze, na akej sú pozícií, ako sa tvária. Tomu následne uspôsobujem aj svoju hru, neotváram napríklad do chipleadera, keď viem, že je ochotný a schopný zoširoka 3-betovať. Snažím sa teda hrať relatívne pozičnú hru a zameriavať sa na optimálne moves.“
Na finálový stôl si nastupoval zo 4.pozície s cca 30bb stackom. Aké boli tvoje ciele a očakávania pred hrou na FT?
„Očakávania som nemal vôbec žiadne, išiel som si ďalej svoju komfortnú hru, ktorá ma pomaly od 3-4 stolov posúvala vopred. Ako som spomínal, na výplatnú štruktúru som sa nesústredil, bral som to miesto po mieste, payjumpami som sa nezaťažoval a orientoval som sa len na hráčov, stacky, pozície a na moju hru. Snažil som sa byť ja tým, kto rozhoduje, aby som nebol nútený callovať nejaké spoty pod tlakom. Aj keď vtedy, keď mi vôbec nechodili karty a bol som na shorte , som svoju hru predviesť nemohol, ale zas na druhú stranu, práve vďaka mojej trpezlivosti a mojej morálke môžem povedať, že som si to čiastočne aj zaslúžil.“
Čo sa týka hry na televíznom stole, je to pre teba špeciálne? Ovplyvňuje to tvoju hru?
„Na televíznych stoloch som už sedel viackrát, a realisticky si myslím, že mňa ani moju hru to neovplyvňuje. Skôr to ovplyvňuje iných hráčov, a to ako pozitívne, tak aj negatívne. Mnoho ľudí je premotivovaných, chcú sa ukázať, iní zas nechcú vyzerať hlúpo pred divákmi, a za každú cenu nechcú urobiť chybu. Ja sa snažím toto sledovať a na konkrétnych ľudí sa potom zamerať, čo si myslím, že mi celkom ide.“
Spomínal si, že si v trojici aj v heads-upe odmietol deal, prečo si sa takto rozhodol?
„Áno, už keď mi ho navrhovali v troch hráčoch, tak pri všetkej úcte, som si voči mojim súperom veril. Dostal som sa konečne na chipy a veril som si, takže som vedel, že deal neprijmem v žiadnom prípade. V heads-upe som už bol extrémne presvedčený to dohrať až do konca, a aj keď som si v hlave spočítal split, tak druhé miesto bolo necelých 30k. Split v dvoch keby bol rovným dielom by bol 37k, čo si myslím, že nie je až tak skvelé.“
Rovno teda premostime k ďalšej otázke, ako si na tom s heads-upmi? Veríš si v nich?
„Nemyslím si, že som nejaký super špecialista na heads-upy, ale i napriek tomu si v nich verím. A myslím, že aj moja úspešnosť v heads-upoch je relatívne veľká.“
Peniaze alebo trofej – čo má pre teba väčšiu hodnotu?
„Na rovinu úprimne, na sto percent sú to peniaze. Trofej je naozaj snáď ani nie 2%, aj keď táto konkrétne je krásna, brúsená, glazúrovaná, no pre trofeje to určite nehrám, ani pre nejakú slávu. Poviem ako je, je to o peniazoch. Áno, je to príjemné byť víťazom nejakej série, no toto celé mimo peňazí je tak jedno percento.“
Čo urobíš s výhrou?
„Výhru jednoznačne investujem do pokru. V objemoch, ktoré hrávam, to nie je zas tak obrovská čiastka. Samozrejme, nie je to málo, aby ma teraz niekto zle nepochopil, ale všetci, ktorí tomu rozumejú a hrávajú pravidelne, tak vedia, že v obdobiach kedy sa nedarí, tak tie buy-iny miznú veľmi rýchlo.“
Otázka na záver – aké sú tvoje ďalšie pokrové kroky? Nejaký zaujímavý pokrový trip?
„Momentálne sa pohybujem na Slovensku a neriešim žiadne pokrové tripy. Tu v Card Casino Bratislava sa mi extrémne páči, som tu maximálne spokojný. Vedenie, personál, ľudia – podľa mňa to tu má obrovský potenciál. Vidím, čo tu dokážu majitelia pripraviť a urobiť za série, a myslím, že až s výnimkou Rozvadova, široko-ďaleko nenájdeme nič lepšie.
Zatiaľ je to fajn, plánujem tu dohrať celé WPT, plus nasledovné série no a neskôr na jeseň by som asi skúsil Vegas na WPT Championships. Bol som tam minulý rok, za 10,000$ tam bola garancia 20 miliónov, čo bolo nádherné, fakt niečo neskutočné. Nikdy som vyslovene netúžil ísť do Vegas, no keď už som tam bol, bolo to niečo neuveriteľné. Nie len Main Event ale aj rôzne side eventy za tisícku hralo strašne veľa ľudí, no a navyše som tam bol so super skupinkou, s výbornými ľuďmi, takže som si to naozaj užil. Preto by som si to rád zopakoval.“
Máš ešte niečo, čo by si rád odkázal našim čitateľom a pokrovej verejnosti?
„V podstatne rád by som chcel povedať všetkým hráčom a všetkým mojim známym, oni vedia, ktorí to sú, že by som im strašne prial do ich budúceho pokrového života, aby tiež zažili niečo takéto, aby sa tiež dostávali ďaleko. Veľmi, veľmi to prajem ľuďom, každý, kto ma pozná vie, že som kamarátsky typ, a keď to nebudem ja, ale bude to niekto z mojich známych, tak sa budem z toho tiež úprimne tešiť.“
Ďakujeme Ondro za rozhovor a gratulujeme ešte raz!