Aj keď ani mne sámemu už nepríde vtipné robiť si z toho vkuse srandu, pri tebe sa asi inak začať nedá. Takže, povedz mi prosím ťa, milý Charlie, takto na úvod... čo to máš dopekla vkuse na sebe?

Nuž... veci, ktoré rád nosím. Vždycky som sa rád obliekal výstredne.

Vraj výstredne. To je pekný termín pre ten záchvaty spôsobujúci miš-maš farieb.  Ja mám podozrenie, že to bude nejaká záhadná súčasť tvojej stratégie.

Haha. Popravde, myslím, že to pomáha. Akože... nikto nechce foldovať voči hráčovi, kto pôsobí dojmom, že sa do kasína dostal na falošný pas a práve ide z natáčania Austina Powersa. V pokri je to samé ego a tak, ako mnohí chlapi neradi prehrávajú proti ženám, tak neradi prehrávajú proti... mužo-decku.

Inak je vcelku šialené, ako sa o mňa kvôli tomu, čo nosím, zaujímajú média. To ma popravde motivuje obliekať sa ešte výstrednejšie. Viac farieb -> väčší záujem -> viac peňazí -> možnosť pomáhať ľuďom po celom svete.

Čiže si sa vlastne práve priznal, že si mediálna štetka.

Umm...  povedzme,  že šťastným omylom profitujem zo záujmu médii. Ale proste,  hlavný dôvod, prečo sa takto obliekam je, že sa mi to skrátka páči a to je celé :P

Viem si predstaviť.  Okrem toho, že sa predvádzaš na EPTčkach však v prvom rade online hráč. Robilo ti nejaké problémy pripôsobiť sa živej hre? Sú nejaké veci, ktoré robíš naživo vyslovene inak, než online? 

Hej, bolo to vcelku ťažké. Zo začiatku som hral strašne tight, no potom som si všimol, že v podstate nikto nevie hrať post-flop, tak som začal hrať tak 60% rúk.  Vďaka tomu som si zase uvedomil, že ja by som to mal hrať inak pre-flop. 

Taktiež som sa vkuse bál, že ma vie každý ihneď prečítať, ale v tejto sfére je tiež schopné nanajvýš tak jedno percento všetkých hráčov. Ale... hej. Živé turnaje hrám podstatne inak, než tie online. Naživo pracuješ s informáciami, ktoré online skrátka nie sú dostupné. A vďaka tomu ma živé turnaje dosť bavia. Navyše, každý rozdáva tells len taký fukot a pokiaľ človek vie, kam sa pozerať, tak je to potom  zábava využívať.

Teraz ma napadlo, že mám v súvislosti so živým pokrom vcelku srandovnú, ktorú som zatiaľ veľa ľuďom nepovedal.

Smelo do toho!

Sedím si raz tak vo Vicu (kasíno v Londýne) a hrám klasickú 5/10 cashku. Bežný deň.  Pred sebou mám asi 7,000 libier, keď v tom som floorom požiadaný, aby som sa posunul, čo ma dosť prekvapilo, kedže nás už vtedy bolo 9. Vysvitlo, že kasíno ma zoznam „špeciálnych ľudí,“ pre ktorých sa miesto nájde vždy. A tak si k nám prisadol postarší, hlučný a veselý chlap, nazvime ho Norbert.

To znie skôr ako Negreanu.

Hah, hlučnejší než Negreanu, ak si také niečo vieš predstaviť.

Viem, ale pre svoje dobro to nebudem robiť. Pokračuj!

Hahaha! OK, chlap si sadol, povedal „nemám rád tieto 5-librové chipy, nemôžeme ich z hry vyhodiť?“ a dealerovi podal veľký balík peňazí. Akože... ku**a veľký balík peňazí. Samozrejme, nikto neprotestoval a tak sme zrazu hrali 25/25. Norbert nabill za cca 20,000 a sedel hneď po mojej pravici. Mňam.

Tak som sa s ním zoznámil, objednal som nám obom nejaký cocktail a zbehol som si ku kase po 30 tisíc libier a so slovami „doteraz som bol pánom stola ja, teraz sa môžeme striedať,“ som ich dohodil k svojmu stacku.

Po nejakej chvíli sme sa ocitli v ruke, kde ma Norbert raisol na rivri a zatiaľ čo ja som tam rozmýšľal, či tých 25,000 dorovnať, on si odbehol na ruletu. Ja som nakoniec zahodil, on sa vrátil, začal sa rehotať a otočil mi úplný blaf. Ako inak.

Ja som sa začal smiať tiež, lebo ten jeho smiech bol strašne nákazlivý. No a aby som to skrátil, takto nejako sme sa dostali až k tomu, že ma pozval na home game, čo sa mala hrať o štyri dni na to v Španielsku. Profíci vraj neboli vítaní, ale Norbert kvôli mne urobil výnimku. Hra sa konala v neskutočnej vile a úroveň hráčov bola ešte lahodnejšia.

Počkaj, počkaj, nejaký cudzí chlap ťa pozve na súkromnú hru niekam do tramtárie... nebál si sa, že to bude nejaká veľmi „pochybná“ home game?

Ale jasné, spýtal som sa asi 90354643 ľudí a každý mi hovoril niečo iné. Norbertovi som však veril. On bol taký bohatý, že bolo jasné, že ide proste o zábavu. Takže som sa pobalil a šup ho do Španielska, kde sme hrali...  počkaj, musím si sa uistiť, že si to pamätám presne...

1 byt / 2 byty so štvorbytovým straddlom.

25/25/50/100/200/400 (v librách) a hráči sa ešte hecovali, aby raisovali naslepo. Takže vlastne hej.

Haha, čiže v podstate každý bol na nejakom blinde.

Občas sme mali UTG.

Nejaká nitka nechcela dať re-straddle.

Hej, ten sa už druhýkrát do vily nedostal. Párkrát sme mali raise 2,000 naslepo. Ja som bol na stole jediný regular a boli to tam fakt kadejaké veľryby. Mimochodom, Norbert nikdy netočí viac boardov, to je dôležitá poznámka.

Prvá ruka, čo hrám, flopujem top set (to bol pocit!) a točím asi 60k pot už na flope proti flush draw. Ruku pehrávam a vo vnútri ma okamžite začína klepať, že je to asi fakt cinknuté.

Tomu sa hovorí sakra prekérna situácia.

Ale dealeri boli čistí, jedného som poznal z EPTčiek a tak podobne, takže som ničomu takému nechcel veriť. No i tak, keď som si o tri ruky na to našiel kingy, tak si hovorím... kurňa, majú ma celého.

Akcia v tej ruke bola asi takáto: 5 ľudí v hre za 800, ja raisujem na 6,000, dvakrát call. Flop: KK4 a za môj „poker face“ by si ma v tej chvíli rozhodne nepochválil. Našťastie všetci boli už teraz nadrbaní zo šampanského.

No, zatiaľ to vyzerá, že tú hru si cinkol ty. Hentoho si nechal vyhrať s tou flush draw, aby to nebolo moc podozrivé a teraz si ich začal žmýkať.

Haha, hej. Nakoniec som v tej ruke vyhral asi 40 tisíc, čo  bol... vzhľadom na tie okolnosti vcelku malý pot. „Malý“ L V tej chvíli to bol druhý najväčší pot v mojom živote.

Hneď po tom sete proti flush draw.

Presne. Každopádne, hra pokčauje, nejakú chvíľu sa mi vcelku darí a potom príde nasledovná partia:

Som na nejakom blinde a mám AQo, button otvára na 1200, chlap čo má dokopy 15k calluje. Ja 3-betujem na 5,500 a dúfam, že niekto dorovná. Dorovnávajú obaja.

Flop niečo ako 643 dva spady, ja som bez spadu. Betujem asi 4.5k, aby som mohol znova raisovať, ak to button dorovná a small blind pošle. Button ale raisuje na 20,000, small blind fold, no a ja dorovnávam. Turn je šestka a button posiela 55,000. Rozmýšľam. Dlho. Celý deň som ale hral vcelku rýchlo, takže je to všetkým jedno. Aj keď mi to trvalo asi 10 minút.  

Poznám jeden vcelku spoľahlivý live tell, ktorí ľudia občas robia a kvôli ktorému by som si radšej nechal odrezať gule, než aby som ti ho povedal. Nakoniec ten tell spravil aj on a ja som sa rozhodol to callnuť. River trojka bez spadu páruje board, ja nesmelo otáčam svoje AQ a súper muckuje. $$$$$$. Ten deň som skončil v pluse asi 130 tisíc.

To je jedna z najrozškošnejších háld textu, akú som kedy prečítal.

Haha, ďakujem, milý pane. Za celý výlet som zarobil cca 50,000.  A aby som to celé skrátil, do tej vily som sa vrátil ešte asi šesť krát...

...a dokopy prehral 200 tisíc. Takže toľko môj príbeh.  

Hahaha. Ja som nikdy nebol fanúšik šťastných koncov.

Hej, nasrať na také.

Asi vysvitlo, že callovanie all-inov na turne bez páru nebude dlhodobo udržateľná stratégia.

Haha, veru, dlhodobo to asi nezarába :D

Taktiež mám podozrenie, že ten „spoľahlivý live tell“ je nechcené otočenie vlastných kariet z dôvodu totálnej nadrbanosti. To kvôli tomu si isto čakal tých desať minút.

Celý poker je o čakaní :D

Toľko v rámci prvej časti rozhovoru, ktorý pôvodne vznikol pre pokrovú sociálnu sieť TiltBook.com. Druhú časť prinesieme už čoskoro a s Charliem sme sa v nej rozprávali o egu v pokri, o niektorých známych hráčoch a o Charlieho rozhodnutí neísť na WSOP 2016.