Rozhovor s Jožom Fáberom bol pre mňa iný, ako tie minulé. S Jožom sa poznám roky. Nie ako dobrý kamarát, ale ako známou tvárou pokrovej scény. Stretávali sme sa najčastejšie v dúbravskom Labyrinte. Trvalo to aj niekoľko rokov. Obaja sme z tejto scény na isté obdobie vypadli. Tridsaťpäťročný Jožo si prešiel pekelne ťažkým obdobím. Prepadol gamblingu, mal to nahnuté. Z problémov sa dostal a dnes je rešpektovaný hráč. Darí sa mu na turnajoch u nás, presadzuje sa aj v zahraničí. Ako vraví, od života dostal druhú šancu. A to, čo teraz prežíva, je len bonus.

Poznám ťa niekoľko rokov, no až tento rok som ťa začal vnímať ako hráča, ktorému sa začalo výraznejšie dariť a triafaš pekné sumičky. Čo stojí za touto zmenou? Ktorý turnaj ti najviac pomohol k zvýšenému sebavedomiu?
„Obľúbil som si deepstackový turnaj v Concorde. Povedal som si, že ho raz musím trafiť. Neváhal som na ňom ísť aj na štyri-päť flightov, čo bolo dosť aj na moje finančné schopnosti. Podarilo sa mi však povyhrávať viacero denných turnajov, na ktorých som si urobil bankroll. V januári potom prišiel môj čas a vyhral som spomenutý deepstack. Kešoval som 6300 eur. Dokonca sa mi podarilo spraviť taký deal, že som zarobil ešte o stovku viac, ako bola prvá cena. Dobrý pocit zo svojej hry som mal ale už predtým.“

Čo si na svojej hre zmenil?
„Zmenilo sa toho dosť. Začal som sa dobre učiť. To znamená veľa buy-inov do turnajov (smiech). Okrem toho som si bral veľa z hrania s dobrými hráčmi. Najmä keď som hral s Mirom Lelekom a Marekom Fritzom. A ešte čítam knižky.“

Aké?
„Prvá bola od Gusa Hansena z Aussie Millions. Teraz čítam od Davida Sklanskeho Teóriu pokru. Okrem toho mám ešte jednu knihu o sitkách a hraní na internete. V nich sa mi aj darilo, hrával som a bol úspešný. Potom som však porušil disciplínu, zapol si väčšie turnaje a bolo po bankrolle.“

Keď si povedal, že učíš sa od hráčov, čo si najviac na nich všímach?
„Čudujem sa sám sebe, že mám na to pamäť, ale ukladám si do hlavy všetky dôležité ruky. Prehraté, ale aj pár vyhratých. Spomeniem jednu s Lelekom. Päťky do jackov. Otváral si z UTG, min raiseom. Ja som dal ako jediný call. Na flop prišlo 3,4,6. Betol, pretočil som ho, poslal mi plnú. Mal som pár a open, nevedel som to zahodiť. Nič mi neprišlo...“

Čo ti najviac tá ruka dala? Aké poučenie?
„Dovtedy som otváral lepšie páry s viac ako min raiseom. Na takýchto rukách som pochopil, že 3x, 4x je zbytočné. Stačí 2x. Slabší hráč ti tam esá aj tak nikdy neuverí. Vtedy som ešte seba radil medzi rybičky. Nehovorím, že som už nejako úžasne dobrý, ale zlepšujem sa.“

Dávajú ti kredit aj známi hráči?
„Môže byť, kredit je vhodné slovo. Myslím si, že už ma berú.“

Zvykneš s nimi, ako aj ostatnými, na stole často hovoriť?
„Začínal som so slúchatkami na ušiach a zahalený. Na nikoho som sa nepozeral. Nič mi to však nedalo. Teraz preto vyhľadávam skôr stoly, kde sa bavím, pokecám, niečo dozviem.“

A keď si v hre debatu zastavíš a sústredíš sa?„Nie, nie. Aj počas ruky sa viem baviť. Veľa ľudí je takých, že sú zarozprávaní, zrazu pozrú na karty, akoby dostali facku a sú úplne iní. Po väčšine je to znak, že ideš proti silnej ruke. Ja ju nemám problém schovať a kecať naďalej aj s esami.“

Ako dlho vlastne hrávaš poker?
„Čo si spomínam, tak prvý turnaj som hral po echu od Janka Zachara. Potom som chodil do Rače. To však boli len totálne začiatky, učil som sa za chodu.“

Pamätám si, že ty si aj díloval karty. Aký si mal prerod od dílovania k hraniu?
„Dílovať som začal z výpomoci od Pietra. Cez deň som chodil normálne do roboty, večer k nemu. Takto som zbehol do viacerých klubov. Aj dúbravský Labyrint.“

Tam sme sa spoznali. Ale, ako si mi povedal, to si si prechádzal extrémne náročným životným obdobím...
„Bol som ťažký gambler. Spadol som do takých vecí ako automaty a ruleta. Všetko, čo som zarobil, som prehral.“

Ako dlho to trvalo?
„Dosť dlho. Automaty a ruleta asi tak tri-štyri roky. Stávkovanie od štrnástich.“

Čo sa všetko dialo?
„Veľa ľudí by to do mňa nebolo povedalo, ale bol som v riadnych sračkách. Výplatu som si dokázal pretočiť za dva dni. Vtedy som zarábal dvadsať, dvadsaťdvatisíc korún.“

Čo si robil potom?
„No čo. Zašiel do banky, zobral si pôžičku. Vydržala mi dva dni. A tak som díloval celý mesiac, aby som prežil. Potom prišli nebankovky. Všetko, čo ti napadne, mám za sebou.“

Akú si mal sekeru?
„V jednom bratislavskom byte by som už za to mohol bývať, druhý prenajímať. Podľa tých cien. Tak si asi vieš predstaviť...“

Kedy nastal zlom a zmenil si sa?
„Za všetkým hľadaj ženu. Aj za mojím vyliečením. Pomohlo mi jedno veľmi milé dievča. Hoci, sklamal som ju, keď som jej ešte dlho klamal a hovoril, že nehrám, aj keď tomu tak nebolo. Vrcholom bolo, keď som prehral nájomné...“

A potom prišiel zlom?
„Som poverčivý typ človeka. Sám sebe som si dal zákaz hrania automatov a rulety. Tipovanie som si ponechal, to človek vie ovplyvniť, keď sleduje šport, kto, kde s kým hrá. Po roku a pol som však skoncoval aj s tým. Môžem ti to povedať presne na deň. Bolo to 24. augusta 2012. To bol posledný tiket, čo som si podal.“

Čo si mal podané?
„To už neviem. Ale určite to bol jeden zápas za stovku. A nevyšiel...“

Dokázal si sa teda z problémov dostať úplne sám? Bez odbornej pomoci?
„Presne tak. Žiadna liečba. Nechodil som za odborníkmi. Zo dňa na deň som skončil. Zaprisahal som sa na zdravie svojich blízkych.“

Tvoje okolie o týchto problémoch vedelo?
„Nevedel to nikto. Ani rodičia. Mame som to povedal až vtedy, keď som si v banke vybavil úver, aby som vyplatil všetkých exekútorov. Ostal som na čistom. Mal som už len jednu splátku. Nikto ma nenaháňal, nemusel som sa báť. Až vtedy som o tom povedal mame. Vedeli, že zarábam, ale domov nič nenosím. Nie som totiž z Bratislavy, ale stredného Slovenska. Povedal som jej, že polovica výplaty mi ide na splátku.“

Ako to prijala?
„Bola šokovaná...“

Prestal si s ruletou, automatmi, stávkovaním. Ostal ti len poker?
„Nie, v tom období som prestal aj s ním. Bol som na dne. Životné minimum. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Nechodil som ani na kofolu von. Iba práca, trocha spánku a zas práca. Trvalo to rok, rok a pol.“

Čo ti pomohlo k návratu do „života“?
„Podarilo sa mi splatiť všetky splátky, čo ma ničili. Nejakou náhodou som sa dostal do Concordu, kde som si šiel zahrať. A začalo sa mi dariť. Chodieval som častejšie a častejšie. A teraz mi to príde tak, že až málo hrávam.“

V Concorde boli aj automaty, ruleta. Nelákali ťa?

„Nie, vôbec. Nikdy. Ani za euro. Zaprisahal som sa. Je to späté so zdravým mojich blízkych. Keby sa niečo stalo, tak si to vyčítam a poviem, že môžem za to ja.“

Ako teraz vidíš svoju dráhu hráča pokru?
„Po tom, ako sa mi začalo dariť, sa posúvam. Vybehol som už aj na turnaje do Viedne, hral som v Rozvadove. Chystám sa do Belgicka na WPT.“

Pokrývajú peniaze z pokru tvoje splátky?
„Ale kdeže. To ešte niekoľko rokov budem. Ak netrafím niečo naozaj veľmi veľké. Ten dlh bol naozaj veľký. Blížil sa k miliónu korún. Toho sa človek nezbaví len tak. Keď mi teda cinkne výplata ide časť na splátku, potom nájomné. Vlani, keď sa začalo dariť, som aj rozmýšľal, že dám v robote výpoveď a budem sa živiť len pokrom. Mal som vtedy navyhrávaných a odložených asi 10, 12-tisíc. Zistil som však, že je to veľmi málo. Ani zďaleka to nie je suma, ktorá by bola dostačujúca na dráhu profi hráča. Takže som stále tvrdo pracujúci človek.“

A tvrdo pracujúci hráč...
(úsmev) „No, aj to. Treba však mať aj šťastie. A dobré rozhodnutia. Po tom, ako trafil ten deepstack som sa vybral do Viedne a pustil tam vyše 2 tisíc eur. Sú to však veľké skúsenosti.“

Sú práve skúsenosti to, čo ti najviac pri pokri pomáha?
„Chcel by som vycestovať do viacerých krajín skrz poker. Toto ma motivuje a láka. Nemať život, ako teraz. Vstať o pol piatej, ísť na šiestu do roboty a potom ešte myslieť na karty. Skôr by som chcel také, lážo-plážo.“

Aký turnaj ťa láka?
„Páči sa mi blog Lacka Červeného z Vegas, ale celé WSOP ma až tak neláka. Nemám nič také vysnívané, že toto by som chcel. Chcem toho viac. Času mám hádam ešte dosť. A vidieť čo najviac krajín.“

To, čo teraz prežívaš, ti na to dáva predpoklady. Je to taká, druhá životná šanca...„Druhú šancu som dostal pred pár rokmi. Dúfam, že som sa poučil a všetko zlé je už za mnou. Toto by som nazval už len životným bonusom.“