Spolu s Doylom Brunsonom pokrový svet pozná ešte jednu legendu a priekopníka pokru. Ním nie je nik iný, ako nedávno zosnulý Texasan Crandell Addington, člen WSOP Hall of Fame, ktorý ma na konte jedinečný rekord – neuveriteľných 7 účastí na finálových stolov ME WSOP! Aj napriek krásnym úspechom, ktoré v začiatkoch pokru i série WSOP dosiahol, sa od roku 1980 utiahol a naplno sa venoval svojmu multimiliónovému ropnému biznisu.
„Vo Vegas som nehral dlhé roky, dokonca ani nepamätám kedy som tam bol. Nechodím už ani do San Antonia, ktoré bolo vždy kolískou šťavnatých cashoviek.“ Z času na čas ale nejakú tú cashku navštívil, naposledy to ale bolo počas WSOP v roku 2005, kedy bol aj uvedený do siene slávy. Okrem svojich úspechov ho mnohí môžete poznať vďaka citátu, ktorý je v pokrovom svete dobre známy:
Aj napriek tomu, že v hre nebol aktívni dlhé roky, vo svojej hlave mal kvantum spomienok, s ktorými sa rozhodol podeliť. „Veľmi rád spomínam na začiatky WSOP a pokru všeobecne. V roku 1969 môj blízky priateľ Tom Moore vymyslel stretnutie Texaských gamblerov v Rene, čo bola veľmi zaujímavá akcia. Nebol to turnaj ale cashka o veľa peňazí, ktorej sa zúčastnili najlepší hráči z celého okruhu. Tento nápad sa najviac páčil Bennymu Binionovi, ktorý ho chcel od Toma odkúpiť. Povedal som mu, nech ide do toho, Benny je skvelý šoumen, bude ho vedieť dobre spropagovať. Tom na mňa dal a rozhodol sa Bennymu celý nápad darovať“.
O rok neskôr sa už oficiálne udalosť volala World Series of Poker, no stále to nebol turnaj. Išlo o celodňovú cash game session, na konci ktorej si hráči spomedzi seba vybrali toho najlepšieho. Neskôr sa už zaviedol turnajový formát, ktorý férovo rozhodol o šampiónovi. „Turnaj bol hlavným lákadlom, bol tým, čo Benny hrdo ukazoval médiám a partnerom. Pre nás hráčov bol ale turnaj len smietkou, neuverili by ste, o aké peniaze sa počas tých dní hralo v cashovkách. Niektorí ľudia na čele s mafiánom Jimmym Chagrom poprehrávali také sumy, že si to ani nedokážete predstaviť!“
Aj keď je verejne známe, že prvé roky WSOP sa niesli v znamení „víťaz berie všetko“, Crandell prezradil zákulisné info. „Za zavretými dverami všetci robili dealy. Väčšinou to bolo v trojici/štvorici, každý bol radšej za istý šek. Verejnosti sa ale ponúkal len obraz víťaza, ktorý berie všetko – bolo to perfektné pre média. Aj v 1976, keď sa víťazom stal Doyle Brunson, ktorý „získal“ 220,000$, v skutočnosti si vtedy štyria hráči splitli 75% prizepoolu a dohrávali len o 25%. To ale až doteraz nikto nevedel“.
„Ďalší rok to dopadlo tak isto, no fámy sa začali šíriť rýchlo a dozvedel sa o tom aj Benny Binion. Ten si nás zavolal, že máme problém a treba s tým niečo urobiť. V roku 1978 sa teda po uzavretí registrácie oficiálne vyhlásila výplatná štruktúra, ktorá peniaze nadelila piatim najlepším hráčom. Skončil som ten rok druhý, šampiónom sa stal Bobby Baldwin.“
Čo bolo kľúčom k Crandellovmu úspechu? „Ja a Doyle sme boli jediní s vysokoškolským vzdelaním, veľmi nás bavila matematika. V tom čase nikto poriadne nevedel čo robiť, no spolu s Brianom Robertsom sme objavili zaujímavú vec – pokiaľ pred flopom izolujete jedného hráča, vypočítali sme, že existuje pravdepodobnosť 2,34:1, že na flope trafí aspoň pár. Vtedy sa nám rozsvietilo a začali sme skoro vždy betovať flop, bez ohľadu na to, či sme niečo trafili. V tej dobe o tom nikto nevedel a my sme týmto spôsobom navyhrávali veľa peňazí.“
Najzaujímavejšie na celom Crandellovom príbehu je fakt, že nikdy nebol turnajovým hráčom. „Nikdy v živote som nehral iný turnaj, ako ME WSOP, aj ten som zapol len kvôli Bennymu. Som čisto CG hráč a vždy ním aj budem.“ No a práve cashovkár, ktorý sa ani štipkou osobnosti nepovažuje za turnajového hráča má na svojom konte najviac účastí na finálových stoloch ME WSOP.
Zdroje - Wikipedia, PokerNews, WSOP, CardPlayer