Daniel Negreanu sa narodil a vyrastal v Toronte a stal sa jednou z najslávnejších pokrových legiend. Jeho kariéra trvá už tri desaťročia a na konte má 7 náramkov WSOP a viac ako 54 miliónov dolárov v živých turnajoch. V tomto článku sa dozviete o ceste, ktorá ho priviedla na vrchol, o cenných životných lekciách, ktoré sa počas nej naučil, a o radách, ktoré má pre nováčikov snažiacich sa presadiť vo svete pokru.
Ako si sa dostal k tejto hre? Vráťme sa na chvíľu späť.
Narodil som sa a vyrastal v Toronte - to bolo moje pôsobisko. Čítal som noviny a sledoval stávkové linky a kurzy Doyla Brunsona. Tak som sa dostal k tejto hre. Začal som hrať s priateľmi a vtedy boli po celom meste charitatívne kasína. Každých pár dní som zamieril do hotela Chimo alebo do iných malých miest, kde som pravidelne hrával. Zarábal som okolo 45 dolárov za hodinu. V tom čase som ešte chodil do školy, ale pomyslel som si: Hej, darí sa mi celkom dobre - škola môže počkať. Tak som sa venoval hre. Chcel som v nej byť skvelý.
Vo väčšine vecí, ak chcete naozaj uspieť, musíte niečo obetovať. Takže som jedol, dýchal a spal pre poker. Nakoniec som začal podnikať výlety do Vegas, ale tie prvé roky sa mi nedarilo - mierne povedané. Išiel som tam v domnení, že som domáci hrdina, pripravený ovládnuť Vegas. Ale nie, nie, nie. Chlapcov ako ja už videli. Hrdinov z rodného mesta prežúvali a vypľúvali. Stále som sa mal čo učiť.
Aká to bola skúsenosť?
Chvíle utrpenia a bolesti sú často najcennejšie, pretože vedú k prelomu. Spomínam si na jeden konkrétny moment z jednej z mojich prvých ciest. Hral som celú noc a prehral som všetky peniaze. Sedel som pri stole s ďalšími siedmimi ľuďmi. Odišiel som na toaletu, umyl som si ruky, a keď som sa vrátil, všetci boli preč. Odišli. Vtedy mi to došlo - hrali len kvôli mne. Ja som bol ten, kto bol na nič.
Toto uvedomenie ma prinútilo začať sa učiť. Prišiel som ako býk do obchodu s porcelánom. V Toronte môj agresívny štýl fungoval - dokázal som ľudí len tlačiť. Ale tu vedeli, ako sa pretláčať, a na to som nebol zvyknutý. Bola to zásadná skúsenosť. Ak sa pozriete na najúspešnejších ľudí v rôznych oblastiach, spoločným znakom je zlyhanie - veľa zlyhaní. Ale oni sa učia, sú odolní a vedia sa prispôsobiť.
Sú ľudia, ktorí sa obávajú, že poker je len hazard -"Prehrám všetky svoje peniaze!". Môžeme poodhaliť oponu za pokrom ako celkom?
Čo je podľa vás burza? Do niečoho investujete peniaze a dúfate, že sa vám to vráti. A čo otvorenie reštaurácie? Čo presne tam robíte? Vkladáte do niečoho veľa peňazí a v podstate vsádzate na nádej, že vaše jedlo bude dostatočne hodnotné, aby ho ľudia prišli jesť. Ale čo ak sa tak nestane? Potom prídete o všetky peniaze. Dokonca aj manželstvo je riziko - vsádzate na to, že to dobre dopadne a že na konci bude ešte polovica vašich peňazí. Takmer každé povolanie v určitom bode zahŕňa riziko.
Mohol by si mi pomôcť pochopiť, aký je rozdiel medzi dobrým hráčom a profesionálom?
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré potrebujete vo svojom repertoári ako profesionál, je disciplína. Pamätám si, že keď som vyrastal, veľa chlapcov malo talent a solídne zručnosti, ale chýbala im emocionálna stabilita, aby zvládli výkyvy. Keď vyhrávali, boli v pohode. Ale keď sa im nedarilo, ich hra sa rozpadla - hovoríme tomu tilt.
Mne sa to stalo mnohokrát. Každý si tým prechádza. Pred dvoma rokmi som mal hrozný rok. Robím to už 30 rokov, ale mal som pocit, že nech robím čokoľvek, karty jednoducho nechcú spolupracovať. To je na pokri asi najviac frustrujúca vec - môžete robiť všetko správne, robiť všetky správne rozhodnutia, a aj tak prídete o peniaze.
Ako v pokri funguje matematický prvok?
Ak ste príležitostný hráč, ktorý sa chce len baviť a trochu sa učiť, nemusíte sa príliš zaoberať matematikou. Stačí poznať základy - tú istú matematiku, ktorú sme používali v časoch Doyla Brunsona, ešte pred počítačmi. Ten doslova rozdával karty, sledoval výsledky pomocou pera a papiera a zisťoval veci ako: Dobre, eso-kráľ proti páru štvoriek vyhráva v 53 % prípadov. Takto to robil.
Samozrejme, že to už nemusíme robiť - počítače to robia za nás. Rozvoj umelej inteligencie, softvéru a solverov úplne zmenil spôsob, akým sa dnes ľudia učia, najmä mladá generácia. Študujú výstupy vytvorené počítačom a používajú solvery, ktoré fungujú ako umelá inteligencia hrajúca sama proti sebe. Dvaja roboti AI medzi sebou súťažia a snažia sa jeden druhého využiť, kým nedosiahnu rovnováhu. Predstavte si napríklad hru kameň-papier-nožnice. Ak chcete hrať stratégiu optimálnu podľa teórie hier (GTO), každú možnosť - kameň, papier a nožnice - by ste hodili v 33 % prípadov. Ak to urobím, nemôžete ma dlhodobo poraziť.
Ale čo ak si všimnem, že vždy hráte kameň? Aká je najlepšia protistratégia? Hrať papier. A ako často? Ak je tvoja odpoveď zakaždým, tu to začne byť zaujímavé. Nakoniec by ste sa chytili a začali by ste sa prispôsobovať. Takže namiesto toho, aby som sa držal rovnomerného 33 % rozloženia, mohol by som prejsť na 40 % papiera, 40 % nožníc a len 20 % kameňa. Týmto spôsobom vás využívam bez toho, aby ste si to uvedomovali - len si myslíte, že máte smolu.
V druhej časti tohto rozhovoru sa dozviete, čo si Daniel myslí o nebezpečenstve umelej inteligencie v online pokeri, povie vám o svojej každodennej rutine a tiež si spomenie na najväčšiu chybu, ktorú kedy urobil pri stole....
Zdroj: YouTube/GentsTalkPodcast, Wiki, PokerNews, PGT