Robo Obrtlík je na bratislavskej pokrovej scéne známe asi ako meno Ľuba Višňovského pri hokeji. Pozná ho prakticky každý. Oboch borcov spája jedna vec. Vo svojom obore sú veteráni. Tak, ako Višňa hrával roky rokúce na vrcholovej úrovni sa to darí aj Robovi. Prečítajte si rozhovor s týmto bradatým, dobre stavaným a hlavne úspešným hráčom.

Ako dlho hrávaš poker?
„Live desať rokov.“

Predtým online?
„Tak, tak. Začínal som na nejakých nezmyselných stránkach, kde sa hral len limit. Sto-dvesto korunové. Potom som začal hrávať na Starsoch či Paradise. Ale moc sa mi to nepáčilo. To boli roky 2000 až 2003 asi. Potom sa u nás objavil live poker. A to už bolo všetko v poriadku. To ma baví oveľa viac.“

Učil si sa za chodu alebo si už mal znalosti?
„Už som vedel. Mal som to napozerané z telky všetko. Navyše, odkedy je internet je človek hravý.“

Bol si taký typ, že po zhliadnutý zopár pokrových šou v telke si si hneď veril a bol „majster sveta“?
„Bol, bol. Ale veď, v začiatkoch pokru v Bratislave sa hrával normálny turnaj len v Alfe. To bol tisíckorunový turnaj, unlimited rebuy. Z prvých siedmich turnajov som sedel štyrikrát na finali. Väčšinou som síce vypadol pred peniazmi alebo mincashom, ale to je už iná (úsmev). No a potom keď otvorili Hron to bola už papanička. Tam sa mi darilo veľmi.“

Ako často hodievaš na turnaje?
„Minimálne. Akonáhle nie je garant aspoň štyritisíc nehrám. Hrám väčšinou veľké turnaje mimo Slovenska.“

Čo všetko máš pobehané?
„Najmä Česko, Viedeň, nejakú Maltu, Slovinsko. Hral som EPT-čko, v Prahe, Rozvadove.“

Ako porovnávaš hráčov zo zahraničia so slovenskými?
„Je to premenlivé. Všade nájdeš lepších aj horších. Veľakrát sa mi stane, že je len otázkou času, kedy čipy chlapcov pri stole skončia u mňa. Pokiaľ ma nesucknú s nezmyslom.“

Potom je pre teba ale príjemné hrať turnaje, kde sú takíto hráči. No nie?
„Nie. Lebo keď máš turnaj, kde je viac slabých hráčov, nastane skôr či neskôr moment, že ma niekto zareže s totálnym nezmyslom. Alebo sa tiltnem, nenadchne ma prize pool a rozhádžem to a idem domov. A aspoň sa vyspím.“

Kde sa ti najviac páčilo a darilo?
„Hron! To bola legendárna herňa. Bratislavská aj slovenská. Hralo sa tam WPT, majstrovstvá Slovenska, ktoré som dvakrát vysplitoval v trojici-štvorici. Výborne sa tam hralo, bola tam parádna atmosféra. V prvom rade sme sa tam všetci chodili baviť. To bola radosť. Dnes je to zúrivé, ľudia si nadávajú, nebavia sa, nemajú radosť, lebo zúrivo musia vyhrať.“

S tou zábavou máš úplnú pravdu. Čím si to vysvetľuješ?
„Neriešim. Ale aj preto nechodím na malé turnaje. Na čo sa tam mám rozčuľovať? Navyše, hrajú to slabí hráči. A za pár eur sedieť do štvrtej do rána, aby ma potom niekto suckol s blbosťou, to nie. A za tie roky sa mi už veľakrát potvrdilo, že ľudia sú za zlú hru odmenení. Bez tohto viem žiť.“

Ako vnímaš vývoj pokru na Slovensku? Niekedy tu bol boom, potom prišiel menší útlm a teraz sa záujem vracia. Súhlasíš?
„Útlm prišiel s koncom Hrona. Ďalšia herňa vtedy nemala konkurenciu. To je však politika. Konkurencia musí byť, nech je dobré prostredie.“

Hrávaš roky rokúce. Vieš vytiahnuť nejakú príhodu, na ktorú nikdy nezabudneš?
„Máš pravdu, je toho neuveriteľne veľa za tie roky. Atmosféra sa odvíja od partie, ktorú máš na stole. Zaspomínam si na to, čo ma veľmi tešilo. A to, keď som vyhrával. Mal som dva ukážkové roky. Keď ešte fungoval Hron a JLS-ko. Bez problémov som vtedy sedel na turnajoch na finali. A týždenne robil tisíc eur tam aj tam. Dva roky. To bolo úžasné. Ako keby vtedy neboli suckouty. Slabí hráči boli, ale išlo to.“

Ako vnímaš mladých chalanov, ktorých pri stoloch pribúda ako húb po daždi?
„Je ich naozaj veľa. Nepoznám všetkých, ako niekedy. Stačí sa pozrieť aj teraz okolo seba (rozhovor sme robili v priestoroch Banco Casino). Je to množstvo chalanov, ktorých som nikdy nevidel. Niekedy sa medzi nimi cítim ako cudzí. Pobavilo ma, keď si vedľa mňa sadol chlapec, čo vyzeral múdry ako rádio. Zahral pár hier a už tam nie je. A čipy mám ja (smiech).“

Doménou mladých je študovanie, sťahovanie softvérov a iných pomôcok. Čo ty?
„Ja hrám (smiech). Ako jasné, debatujem s chalanmi. Mám okolo seba skupinku mladých ľudí, s ktorou aj spolupracujem. Sú šikovní. Vedia. Je len otázkou času, kedy sa presadia na veľkom podujatí.“

Dedukujem správne, že ich stackuješ?
„Dajme tomu aj.“

Platíš chalanom buy-iny a potom sa delíte o výhru?
Tak nejak.“

Vnímaš to ako ďalšiu možnosť privyrobenia na pokri?
„Zatiaľ je tento kolobeh pozadu.“

Ako to však berieš, že už hráči nehrajú len sami za seba?
„Áno, pred rokmi to tu nebolo, ale za posledný rok-dva to fičí solídne. Mladí chalani môžu vďaka tomu hrať uvoľnene, nie sú pod tlakom.“

Mladá vlna chalanov posúva slovenský poker vpred, súhlasíš?
„Určite áno. Všetko je to však vec jednej veľkej trefy. Môže sa ti tam zmeniť celý život. A v tom prípade ale nejde ani tak o vek.“

Na úvod si spomenul, že si začínal s hraním pokru pri online. Drží ťa ešte?
„Áno. Pri online platí, že som celoživotne mínus. Hrám si tam však maličkosti. Holdem prakticky už vôbec nie. Skôr omahu, hi-low, H.O.R.S.E-ové turnaje, nejaké osmičky si zapnem. Radšej si dám teda takéto kombinácie. Nech nad tým aj trochu rozmýšľam. Mám rád aj hyper turbá, hyper-progressive turnajíky. Jednoducho to, čo je rýchlo skončené. Nemám chuť sedieť hodiny pri tom. Všetko však len za maličké buy-iny. Na zábavu.“

Všetky odnože pokru si sa učil za chodu alebo si aj tie ovládal?
„Progresívne, za chodu. Niekto lúšti krížovky, ja hrám. A tým sa učím. Pre mňa je to celé viac vec psychológie.“

Mimochodom, bol si niekedy už hrať v Las Vegas?
„Nie.“

Ale asi ťa láka...
„Keď to príde, tak tam pôjdem. Vyhrám a bude.“

Spomínal si však, že EPT-čko si hral. Bola to najlepšia možná škola?
„Áno. To sa hrá v pohodičke. Máš čas, pokoj, sú tam solídni hráči.“

A čo atmoška?
„Záleží od hráčov na stole. Na Malte som mal hravých fešákov a to sa hralo o dušu. Kadečo. Potom som mal stôl, kde som si konečne urobil stack a následne havaroval. Prvé levely sú tam ubíjajúce, o veľa ide až neskôr. Tam sa už rozmýšľa. Podobné to je aj tu. Ibaže v menšom. Na štyridsaťeurovom turnaji sa hrá divoko.“

Stále teda platí, že ľudia si nevážia peniaze?
„Ale to platí dlhodobo. Vo všeobecnosti. A nikdy sa to nezmení. Ale to nie je len u nás, ale aj vo svete. Na tisícových buy-inoch to bežne režú ľudia hlava-nehlava.“

Čo teda ty a tilt?
„Ako kedy a na akom turnaji. A podľa toho kto. Mám zopár ľudí, čo ich nemám v obľube. Vždy ťa však niekto vie vytočiť. Voľakedy to však bolo iné. Hrával som každý deň. A keď som si povedal, že tento turnaj vyhrám, tak som ho vyhral. V prvom leveli sa mi chalani pri stole smiali a tvrdili, že nie. Povedal som, ale áno. A stalo sa. Tak som si nastavil hlavu. Všetko je o nej. Podriadil som svoju hru výhre a bolo. Dnes je to už iné.“