Gus, je verejne známe, že si sa pred rokmi stiahol z pokrového života a vrátil si sa do Dánska, kde si sa venoval svojej rodine. Čo sa ti počas tohto obdobia podarilo dosiahnuť?

No, najprv som si od roku 2014 do roku 2019 dal pauzu a nehral som na mnohých turnajoch. Stále som však hrával veľa cash games vo Vegas a aj keď som strávil veľa času v Dánsku, stále som hral poker profesionálne. Mal som aj ďalšie malé podnikateľské pokusy, ktoré boli zamerané najmä na poker, no stále som bol viac-menej hráč. V roku 2020 sa mi narodil syn a aj vďaka COVIDU som v tom čase veľa pokru nehral. V poslednom roku a pol som sa začal vracať na WSOP vo Vegas a teraz som sa pripojil k tímu Winamax. Mám z toho veľkú radosť, mám pocit, že sa dostávam späť do tempa, hrám nejaké turnaje, dosiahol som aj finálový stôl na WSOP a dúfam, že v tomto tempe budem pokračovať aj ďalej.

Čo sa stalo, že si sa vrátil k turnajovému pokru?

V podstate by som to pripísal spoločnosti Winamax. Naozaj som posledné roky nehral veľa turnajov, ale mal som v tíme veľa priateľov a rozprával som sa s nimi v decembri, keď som bol vo Vegas. Spomenul som im, že idem hrať decembrové WPT, no a oni chceli z toho spraviť krátky film. Nedarilo sa mi, rýchlo som vypadol, takže by to bol veľmi krátky film (smiech). Debaty ale pokračovali aj napriek neúspechu, no a ja som si pomyslel, že by som možno mal začať hrať viac turnajov. Takže to bola taká kombinácia snahy vrátiť sa do procesu hrania turnajov a k tomu spolupráca so spoločnosťou Winamax.

Boli pre teba začiatky ťažké?

Dá sa povedať, že áno, pretože turnajový poker sa výrazne zmenil. Samozrejme, v súčasnosti ľudia viac študujú, existujú softvérové nástroje a počítače. Veľa ľudí sa oveľa zlepšilo a ja som nehral veľa NLH, takže by sa dalo povedať, že je to tak trochu ako začínať odznova. Je to náročná hra a sú tam naozaj veľmi, veľmi dobrí hráči, takže musím hrať dobre, aby som na turnajoch uspel.

Môžeš porovnať poker z prvých rokov, keď si začínal, s tým, aký je v súčasnosti? Čo považuješ za ťažšie?

Určite by som povedal, že ľudia majú lepšiu predstavu o tom, aké ruky majú v ktorej situácii hrať. Hráči majú omnoho lepší prehľad, ako mali v roku 2003. Vtedy boli ľudia jednoducho tight a vy ste to mohli tak trochu využiť tým, že ste hrali veľmi agresívne. Ak sú všetci pri stole tight, ľahko ste mohli byť vďaka agresívnej hre ziskoví. V súčasnosti ale musíte oveľa lepšie čítať svojich súperov a vedieť, kto ako hrá, takže na výhru v turnaji je dnes určite potrebných viac zručností. Dúfam, že sa mi ale napriek tomu podarí opäť dostať na vrchol.

Je v súčasnosti aj niečo ľahšie, ako to bolo kedysi? 

Popravde, nemyslím si, že je na pokrových turnajoch dnes niečo ľahšie. Stále musíte čítať súperov, ale aj oni čítajú vás. Všetci si myslia, že Gus Hansen je pri stole absolútny blázon, vďaka čomu mám dobrý prehľad o tom, čo si o mne všetci pri pokrovom stole myslia. To je asi tá jediná jednoduchšia časť.

Zmenila sa v priebehu času tvoja agresívna stratégia?

Určite sa musíte zamerať na zmenu stratégie v závislosti od toho, ako vás vnímajú súperi. Stále sa snažím nájsť vlastnú rovnováhu, pretože, nuž, je to poker - existujú v ňom rôzne štýly hry. Niektorí hráči sú agresívni, niektorí superagresívni a niektorí sú skôr ako Daniel Negreanu, ktorý rád udržiava malý pot. Každý máme svoj vlastný štýl, nemyslím si, že by som mohol hrať ako Daniel Negreanu, a nemyslím si, že by on chcel hrať ako ja. 

Pozrime sa na tvoju minulosť. Začal si hrať backgammon, celé leto si strávil zdokonaľovaním svojich schopností a učením sa stratégií. Organizoval si turnaje na škole a postupne si sa stal jedným z najlepších hráčov. Ako na to spomínaš?

Keď sa vrátim späť na strednú školu, myslím, že to bolo pred 33 rokmi a Dánsko bolo pravdepodobne posledných 35 rokov najlepšou krajinou v backgammone na svete. Je tam toľko miest, kde sa dá hrať, federácia backgammonu, turnaje po celej krajine a rôzne tímové turnaje. Počas celého roka sa tu konajú týždenné turnaje a tímové turnaje, je tu naozaj veľa možností, čo vytvára skvelé prostredie na učenie. Bolo to pre mňa jednoduché, pretože to bola moja vášeň. Bol som na strednej škole a, samozrejme, nechcete robiť domáce úlohy - sú zábavnejšie veci a jednou z nich bolo hranie backgammonu. Po skončení strednej školy si niektorí ľudia bežne dávajú rok voľna, aby mohli cestovať, a ja som cestoval s backgammonom.

Prečo si prestal hrať backgammon a začal si s pokrom?

V podstate je backgammon osobnejší. Najmä ak hráme spolu, povedzme ty a ja, a ak každú jednu hru so mnou prehráš, v určitom okamihu to už nebude pre teba taká zábava. Zatiaľ čo pri pokri je pri stole niekedy osem hráčov, niekedy prehráš a niekedy vyhráš, ale presne nevieš, ako sa darí ostatným pri stole. Možno vieš, že Gus viac vyhráva ako prehráva, ale nie je to také osobné, ako keď sedíš oproti len jednému hráčovi pri backgammone. Navyše, pokerová komunita je oveľa väčšia. Je tu mnoho turnajov a viac hráčov, čo vytvára oveľa viac príležitostí. Ešte stále hrám backgammon, ale skôr len rekreačne.

Ako si spomínaš na svoje pokrové začiatky a časy najväčšej slávy? Zahral by si si ešte v Bobby's Room so starými priateľmi? Ktoré hviezdy z tej éry sú dodnes tvojimi priateľmi?

V tých časoch som hrával aj s filmovými hviezdami, ale bola to skôr výnimka, možno raz za mesiac. V tej dobe vznikol film Rounders s Mattom Damonom, ktorý prišiel do Vegas a hral Main Event, takže som mal možnosť hrať s ním i s ostatnými hercami z toho filmu. Niektorí z nich sú stále mojimi priateľmi, napríklad Daniel Negreanu či Phil Ivey. Poker bol a stále je pre mňa životnou cestou, je to vzrušujúca hra, pretože zakaždým je tu nová hra, nový súper a nová udalosť. Som šťastný, že som v tejto hre našiel svoju cestu.

Máš okrem pokru a backgammonu aj nejaké iné záľuby?

Rád súťažím. Som veľký športový fanúšik, takže som počas svojej mladosti a pokrovej kariéry hrával všetky druhy raketových športov. V súčasnosti sa venujem novej veci - neviem, ako je to na Slovensku rozšírené, ale včera som tu hral padel a dnes si ho pravdepodobne zahrám tiež. Je to moja veľká vášeň. Myslím si, že veľa dobrých hráčov pokru má za sebou nejakú formu súťažného športu. Patrick Antonius bol dobrý tenista a David Benyamine bol tiež silný tenista. Aj ja som bol slušným tenistom. Je veľa ľudí, vrátane špičkových futbalistov, ktorí sú dobrými hráčmi pokru. Myslím si, že súťaživá povaha v pokri určite pomáha.

Si známy svojím agresívnym štýlom hry a častým blaffovaním. Bol si talentovaný živý hráč, ale nie až tak úspešný v online pokri. Čo si myslíš, prečo to tak bolo?

To je dobrá otázka. V podstate ide o tú istú hru, ale rýchlosť je úplne iná. Keď sedíte pred ľuďmi, máte krupiéra, ktorý mieša karty a rozdáva ich, hra má určité tempo. Naproti tomu online je viac okamžitý, môžete tu naraz hrať na dvoch, štyroch alebo viacerých stoloch. Myslím si, že som nikdy nenašiel rytmus hrania online. Nie je žiadnym tajomstvom, že na online som mal hrozné výsledky, zatiaľ čo naživo som mal dobré výsledky. Samozrejme, to, že sedíte pred ľuďmi, vám umožňuje pozerať sa na nich a vidieť ich reakcie a tváre - či sú v pohode alebo nie. To nemôžete vidieť, keď hráte pred obrazovkou v Kodani, proti niekomu napríklad tu na Slovensku. Aj keď sú základné pravidlá a veci rovnaké, sú tu dve premenné: rýchlosť a rozpoznávanie tvárí a emócií. Jednoducho som nikdy nerozlúštil kód online pokru.

Ktorá časť tvojho života je pre teba najdôležitejšia?

Samozrejme, počas mojej kariéry som veľa cestoval s priateľmi a tak trochu som išiel vlastnou cestou. Teraz mám syna, takže môj život dostal úplne inú cestu. Po začiatku mojej spolupráce s Winamaxom je však možné skĺbiť oboje. Sústredím sa hlavne na svojho syna v Dánsku a na život s rodinou a priateľmi tam, ale hazardné hry a súťaženie budú vždy mojou súčasťou. Takže teraz mám dve životné cesty, ktoré sú veľmi odlišné, ale obe sú naozaj skvelé. Mám jednoducho veľké šťastie, že som mohol urobiť kariéru v pokri a že mám skvelú rodinu.