Nie je to tak dávno, čo si na ME WPT Prime Bratislava skončil tretí za 53,000€. Ako teraz vnímaš to umiestnenie a samozrejme úspech?
Tak samozrejme, že vždy keď človek skončí nejak v popredí turnaja, tak má hlavne veľa šťastia. Som si toho vedomý, že to tak bolo aj v mojom prípade. Som z tohto rád, ale nevnímam to ako nejaký veľký úspech. Tento rok bol môj cieľ hrať naživo buy-iny medzi 1,000 a 3,000, zopár 5,000 a keď bude dobrý festival nejaké menšie. Priemerný buy-in bude medzi 1,500 a 2,000, takže keď sa na to človek takto pozrie, je to v podstate len nejakých 25-30 buy-inov.
V akej fáze sa momentálne nachádzaš čo sa pokru týka? Viem, že v minulosti si bol skôr cashový hráč, teraz si dosiahol takýto turnajový úspech.
Za profesionálneho hráča som sa považoval niekde medzi rokmi 2008 až začiatkom roka 2014. Potom som dlhú dobu hral veľmi málo. Takže v tejto forme a nastavení sa za profesionálneho hráča nepovažujem, som taký semi-fulltime hráč. Pokru nevenujem viac ako 120-150 hodín mesačne. V časoch, kedy som hrával profesionálne, to bolo minimálne tých 250 hodín za mesiac. To je obrovský rozdiel, tá intenzita tam jednoducho nie je. Nie je to tak, že by som rozmýšľal nad pokrom aj keď sa sprchujem, čo je podľa mňa doslova podmienka toho (smiech). Keď mám náladu zapnúť si poker, tak tie 2-3 sessions online si týždenne odohrám, a keď je nejaký dobrý festival tak si idem zahrať. Minulý rok ma začali len zhodou okolností baviť turnaje, keď som ich prvý raz v živote začal hrať trochu zodpovednejšie.
Mali sme v Komárne na návšteve kamaráta a bol tu náhodou nejaký turnaj. Mali sme párty a išli sme sa tam len pozrieť, lebo som tam nikdy predtým nebol. A fakt úplnou náhodou to bol 500-eurový turnaj, čo tam majú možno raz dvakrát za rok. Hralo sa to ako sit and go, 15-20 ľudí. Boli myslím 3 platené miesta a s kamošom sme to splitli v heads-upe. Turnaje som predtým nehral možno osem rokov a nikdy som ich nebral príliš vážne. Vtedy sa mi to zapáčilo, mal som z toho pozitívnu emóciu. Začal som do tohto kasína trochu chodiť, páčilo sa mi tam, boli tam milí ľudia. Tá hra ma zaujala tými inými vlastnosťami ako má cash game, ICM a tlak na hráčov viac ako príliš hlboká teória. Potom som si povedal, že sa v tom začnem zlepšovať aj online. Prvý raz som si online zapol minulý rok niekedy v lete 5 až 20 dolárové turnaje. Vedel som, že nebudem mať na to porážať väčšie turnaje. Ako som začal potom študovať, začal som hrávať trochu vyššie. Ale aj v dnešnej dobe mám ten priemer buy-inov online možno 50 dolárov. Nie som žiadny high stakes crusher. Pokrom sa bavím a nedávam na seba žiadny tlak.
Hrávaš teraz výhradne turnaje?
Hej, cash som tak vážne nehral možno nejakých 10 rokov. Boli medzitým chvíľu nejaké aplikácie, kde som hrával, ale to bolo rádovo nejaké mesiace. Takže od nejakého profesionála mám naozaj ďaleko, ak sa niekomu nezdá, že hrám dobre, tak to nemusí byť zdanie.
Vrátila by som sa späť ešte k tvojmu finálovému stolu na WPT Prime, kde si zaujal všetkých svojim „zamaskovaním“. S tým bola spojená kritika niektorých ľudí, ako to vnímaš?
Okuliare používam rád. Myslím si, že to je dosť veľký body tell, ten stare down. Málo ľudí na tejto úrovni do buy-inov 1,000-2,000 ho má dobre natrénovaný. Je pomerne ťažké sa stále rovnako intenzívne pozerať na protihráčov. Takže áno, okuliare nosím kvôli tomu. Ale tú šatku nenosím vyslovene kvôli tomu. Jednak mám veľmi zlú imunitu a minulý rok som bol z tej klimatizácie skoro vždy po hraní 5-6 dní asi týždeň a pol chorý. Druhá vec je, že zabezpečuje mi to také osobné teplo, taký pokoj. Že sa viem viac ponoriť do takej svojej zóny, kde si tí ľudia moc nedovolia ku mne rozprávať. Lebo ja počas toho hrania nechcem byť veľmi v konverzácii. Nie je to o tých telloch, ale skôr aby som dal ľuďom náznak, že dajte mi pokoj, nerozprávajte sa so mnou. A to čo si o tom myslia ostatní ľudia, to je mi v zásade jedno. Pokiaľ je to v rámci pravidiel, tak to budem robiť. Dáva ma to do takej komfortnej zóny v ktorej chcem byť. A pokiaľ to dovolené nebude, tak to nebudem mať. Keby boli zakázané okuliare, to by pre mňa problém a musel by som to riešiť nejakým tréningom. Ale šatka nie. Ja som sa inak aj rozprával s hráčmi a nikomu z mojich protihráčov to nevadilo. Možno na minulých turnajoch raz alebo dvakrát sa proti tomu jemne vyjadril. Ale inak vôbec. Viackrát sme sa rozprávali o takých figúrach ako je napríklad Kabrhel, ktorí napríklad na mňa pôsobia oveľa iritujúcejšie. Keď bola táto téma, tak sa ľudia vždy jednohlasne zhodli, že by títo ľudia mali byť nejako vo svojom správaní obmedzení, a že je to za hranou. Nemyslím si, že nejaké okuliare alebo šatka, že to niekomu vadí. Sú tam také veci ako napríklad nejaké typy angleshootingu, ktoré ľudia používajú. A to považujem za oveľa aktuálnejšie, čo by sa malo riešiť. Ja som voči hráčom kamarátsky, cez prestávku sa kľudne porozprávam.
Prejdime ďalej. Nie je to sranda dlhé hodiny, dni hrať a počas toho si konštantne držať sústredenie na nejakej úrovni. Máš nejaký spôsob ako sa pripravuješ na turnaje a ako sa udržiavaš v psychickej a fyzickej kondícii?
Ja mám veľkú rutinu čo sa tohto týka. Live poker beriem za istú formu meditácie. To čo sa deje na live pokri je, že človek je bombardovaný rôznymi vzruchmi z okolia, hlavne emóciami iných hráčov. A je pod nejakým tlakom. Trochu to pripomína reálny život. Keď sa stretávaš s ľuďmi je asi dobré byť všeobecne pripravený. Nezačať sa tiltovať, nemať emočnú odozvu na veľa vzruchov z okolia je podľa mňa dosť výzva. Je to jedna z vecí, čo má fakt na pokri zaujíma. Je málo vecí, kde si takéto niečo dokážeš trénovať. Niekto na mňa začne agresívnym spôsobom rozprávať a zostať v tej svojej zóne a dať emócie na bok je pre mňa asi najväčšia výzva. Páči sa mi v tých situáciách bojovať sám so sebou.
Vždy keď idem hrať jemne si zacvičím, ale tak aby som sa neunavil, cvičím s gumami. Vždy sa dobre cítim aj fyzicky keď idem hrať. A psychicky, tiež si vždy robím také jemné dychové cvičenia. Aj počas toho keď som na stole a príde nejaká ťažšia situácia tak sa niekedy postavím a trochu si zacvičím alebo aj idem na záchod a zoberiem si tam tú svoju gumu, tú mam vždy so sebou a idem cvičiť. Snažím sa sústrediť na dych. Práca s dychom ma dosť zaujíma. Pár rokov dozadu som sa zaujímal aj o otužovanie cez Wim Hof metódu a príde mi to sympatické. Aj tam sa veľa vecí rieši cez dych a človek sa oveľa lepšie cíti keď je predýchaný. Takže s tým pracujem. Preto sa na tých stoloch ani nenudím. Jednak pracujem s tým dychom. A píšem si aj veľa poznámok na každého hráča a mám databázu ktorú si aktualizujem. Takže aj keď v tých rukách nie som rozmýšľam nad range aké by mohli tí hráči mať a akonáhle tam niečo vidím hneď si to zapíšem. Vždy som tam so záujmom.
Máš niečo vyštudované?
Ja som nechal vysokú kvôli pokru. Študoval som matiku. Som určite matematik a vždy ma tieto veci bavili, olympiády a tak.
Z toho akým spôsobom rozprávaš sa mi zdá, že celkom dosť čítaš a si zvedavý?
Rád by som viac čítal ale nemám k tomu príliš vzťah. Ale keď už tak cez podcasty, mám rád rôzne, aj viac duchovnejšie podcasty, aj pokrové o tých najlepších hráčov, aké majú oni rutiny. A tiež o dlhovekosti, že nie mať teraz ten peak, ale naplánovať si tak tých 3, 5, 10 rokov tak, aby dokázali sedieť za tými stolmi a stále ich to bavilo. Ja inak keď sedím za pokrovými stolmi ja napríklad vôbec nejem. To mam z podcastu čo hostoval Bencb. Mal tam nejakého výživového experta a ten hovoril, že na koncentráciu dobre vyplýva keď máme jednu kávu a neskôr už len zelené čaje. Zelené čaje majú nejakú látku ktorá aj upokojuje a potom nedostávaš taký overhype ako z kofeínu. To mi pomáha že sa dobre sústredím a nie som unavený. Nepovažujem sa síce za profesionála, ale tá hra ma zaujíma dosť, že budem asi hrávať aj o nejakých 10-20 rokov alebo dokým nezomriem v nejakej forme.
Zaujíma ma ochránenie si nejakej aktuálnej vášne a chuti študovať a hrať. Tá chuť odchádza a prichádza a je podľa mňa veľmi dôležité poznať sám seba. Myslím si, že to strašne závisí od jednotlivca. Každý by mal poznať, čo mu robí dobre, aby sa všeobecne snažil v živote a naopak. Každý inokedy zažíva burnouty. Niekomu vadí, keď veľa hrá, naopak niekomu nie. Mne nerobí dobre, keď som na downswingu, ale aj keď mám nejaký veľký upswing. Vtedy sa snažím sám seba dať trochu mentálne dole, trochu si podkopať to sebavedomie. Lebo zo skúsenosti už viem, že moje podvedomie bude nejaké lenivejšie. V zásade sa snažím vždy dostať do nejakého zdravého stredu, aby som mal chuť robiť. Môže sa to týkať aj iných vecí v živote. Napríklad keď sa v partnerskom živote cítiš príliš happy, je tiež na mieste dať si to z dlhodobého hľadiska, dať si to do nejakej vízie, či to tak naozaj je, alebo by si mala byť trochu opatrnejšia, aby si nebola sklamaná. Myslím si, že pre človeka sú tie extrémne emócie z dlhodobého hľadiska nebezpečné, keď je človek dlho extrémne na nejakom konci príde nejaký crash. Aspoň z mojej skúsenosti. Je to tiež asi ovplyvnené vekom. Keď som bol mladší dokázal som byť vytrvalejší, ten testosterón tam bol premotivovaný.
Aj koučuješ?
Nekoučujem. Ani si neviem predstaviť, že by som teraz koučoval. Nepovažujem sa za profesionála, nevenujem sa tomu dostatočne veľa... Ale sú lepší hráči, ktorí majú viac skúsenosti. Posledných 10 rokov som ja veľa vody nenamútil. A celkovo koučovanie dáva zmysel, keď to človeka buď veľmi baví, alebo tým chce zarobiť a ani jedno z toho nie je príliš môj prípad.
Aké sú tvoje ďalšie pokrové plány a ciele?
Chcem si hlavne udržať nadšenie pre poker ktoré teraz mám. Posledné roky mi to v nejakej miere chýbalo. Cítim, že ma to baví viac ako predtým. Súčasne na sebe vnímam, že akonáhle presiahnem hranicu 40 hodín za týždeň, čo strávim pokrom, celkovo tam začínam cítiť, že to už je príliš. Samozrejme sú výnimky tie festivaly, ale potom tak 3-4 dni nič s pokrom nerobím. Chcem postupne trénovať a zlepšovať sa konštantne pomaličky, aby som porážal buy-iny okolo 100 online a potom live tento rok hlavne medzi 1,000 a 3,000 občas 5,000. Niekedy menšie keď tu budú. Moje najbližšie ciele sú Monte Carlo a potom Montreal. Dúfam že budem mať dobrú skúsenosť a bude ma to baviť. Ciele typu, chcem takéto a takéto financie a toľko hodín tomu venovať, to už u mňa prešlo. Poker nie je vec, ktorá by ma životne bavila. Chýba mi tam variabilita, rýchlosť je pomalá... Nie je to vec ktorú úplne milujem a chcel by som sa tomu venovať ako niektorí high stakes... Tak to asi ostane že budem taký semipro a keď nájdem limit ktorý nebudem porážať tak nepôjdem vyššie.....
Keď poker nemiluješ, čo je teda to, čo miluješ?
Poker som v nejakých obdobiach miloval a žil som ním. No viac ma baví hrať napríklad Star Craft 2, občas šach online. A okrem toho momenty v rodinnom chille, príroda, prechádzky so psom....
Radšej mačky alebo psy?
Dva roky dozadu ani jedného, ale teraz obe. Teraz máme dve mačky a jedného psa. Skôr asi mačky, som potom menej oslintaný (smiech).
Náš rozhovor s Jožkom pokračoval aj po jeho úspechu v ME EPT Monte Carlo, kde sa mu podarilo prebojovať až na finálový stôl. Už čoskoro sa tak môžete tešiť na jeho pocity z 5-tisícového turnaja, historky s bulharským kamarátom či emócie, ktoré v ňom zanechala hra s Adrianom Mateosom.....
