Dávid Urban. Meno, ktoré za posledné dni, týždne, mesiace spoznal asi každý fanúšik pokru, ktorý ho doteraz neregistroval. Sympatický chalan z východného Slovenska vyhral koncom novembra turnaj Concord Million, za ktorý zinkasoval viac ako 100 000 eur. Aj vďaka nim sa prehupol cez magickú hranicu pól milióna vo výhrach, čo ho radí na tretie miesto medzi hráčmi zo Slovenska. Prečítajte si pútavý rozhovor s Dávidom, v ktorom poodhalil zákulisie turnaja vo Viedni, prezradil o svojich začiatkoch i ďalších plánoch.
Vráťme sa ešte k tvojmu úspechu vo Viedni. Aký to bol pocit dobyť turnaj, ktorého sa zúčastnili dve tisícky ľudí a za ktorý si zinkasoval päťcifernú sumu?
„Je to skvelý pocit. Inak sa to nedá ani opísať. Priznám sa však, že keď som v októbri vyhral vo Viedni warm-up v rámci série WPTN, tak som z toho bol ešte viac vzrušený. Spôsobil to fakt, že predtým som mal dva-trikrát vždy blízko k výhre, no nikdy som sa nestal víťazom. A práve vtedy sa to podarilo. Tam vo mne prepukli silné emócie a pocit šťastia. Víťazstvo Concord Milionu bolo takisto krásne, finančná odmena bola omnoho väčšia, no aj napriek tomu som v sebe necítil výbuch emócií. Skôr silný pocit zadosťučinenia. Hneď po turnaji som sadol do auta, odšoféroval do Bratislavy a zmohol som sa už len na posteľ, z čoho teda nebola nadšená moja frajerka :D
Mal si od začiatku finálového dňa pocit, že to bude tvoj deň a vyhráš?
„Final table bol jeden z náročnejších, čo sa série týka. Priebežne som nastupoval s tretím najväčším stackom, no okrem dvoch chipleaderov, sme boli všetci pomerne vyrovnaní. Práve na základe chipcountov a mojej pozície na stole som predpokladal, že najčastejšie by som mal reálne skončiť na treťom, štvrtom mieste. Pri takých veľkých peňažných skokoch, ktoré sú v tomto turnaji bežné, sa dalo predpokladať, že sa poslední hráči dohodnú na deale. Plánom bolo, pri troche šťastia, byť súčasťou tohto dealu, čomu som prispôsoboval aj svoju hru. Po istej výplate sa stále dohrávalo povedzme o “fabiu” a trofej, ktorú zabudli objednať. :) Takže na sviatky mama dostane auto a ja hádam tú trofej.“
Na final table ste boli traja Slováci, ako si to vnímal?
„Je fajn, že sa to už stáva tradíciou. Bol by som rád, keby to tak bolo čo najčastejšie. Sedliacky rozum mi hovorí, že čím viac nás tam bude, tým častejšie vyhráme. Neveril by som, že to niekedy poviem, ale v tomto by sme si mali brať príklad z Poliakov. Tí sú všade, je ich tam veľa a ešte aj vyhrávajú do pierdole...“
Prehodil si pri stole s chalanmi aj slovo po slovensky, alebo ste sa mohli rozprávať len v angličtine či nemčine?„Celý Concord Million nebol až taký prísny, ako tomu býva na sériach EPT. Tam sa počas rozdanej handy môžeme baviť len po anglicky. Tu to nebolo vôbec také prísne, kecali sme teda aj po slovensky a sem tam aj počas hry. Boli sme tam traja, báli sa nám niečo povedať. Veď sa len pozri na Emila Lukáča (na foto), naňho som sa bál občas prehovoriť aj ja. Inak klasicky angličtina, občas nemčina. Vo všeobecnosti to bol ale celkom tichý finálový stôl.“
Keď si turnaj aj po deale vyhral, neprejavil si žiadne veľké emócie. Prečo?„Už som to naznačil pri prvej otázke. Nebol tam žiaden výbuch radosti, ale skôr pocit zadosťučinenia. Ale na moju obranu, keď ma potom fotili, tak som si aj zakričal. Zasa, ja som emocionálny človek až príliš, to by ti o tom vedela frajerka porozprávať. Nemôžme do kina ani romantiku, nič neustojím. Titanic som nikdy nevidel v celku.“
Vďaka tej trefe si sa dostal v all-time money liste slovenských hráčov na tretie miesto. Sleduješ tento rebríček?
„Poviem to takto. Úplne nesúhlasím s názormi ľudí, ktorí zhadzujú tieto rebríčky. Áno, konkrétne tento nie je práve ideálny, sú tam totiž zarátané len výhry. Ťažko sa hovorí, či je daný hráč naozaj kvalitný, alebo len v skutočnosti nemá iný život okrem pokru. Potom je tu však ešte rebríček Global poker index. Ten má tak isto svoje muchy, ale je smerodatnejší a hlavne jediný, čo ja viem. Myslím, že takýto rebríček, môže slúžiť ako nástroj sebareflexie, ako aj self confidence booster. Oba napomáhajú posúvať sa vpred. Ja osobne ho sledujem a motivujem sám seba. Myslím si, že je to správna vec a rovnako to funguje aj v športe. Chceš byť vždy lepší ako si bol pred tým a potom chceš byť lepší ako ostatní a na to tu je rebríček, ktorí ti to ukáže.
Poker je trochu špecifickejší, ale hádam si rozumieme.“ :)
Pred časom som robil rozhovor s Jožkom Cibíčkom v ktorom priznal, že poker ho fascinuje ako hra samotná. Veľakrát mu pri ňom ani nešlo o peniaze. Ako to vnímaš ty? Čo pre teba znamená, že zo dňa na deň sa dostaneš k peniazom, za ktoré si môžeš v Bratislave kúpiť jedno či dvojizbový byt?
„Každý človek je iný a od života čaká niečo iné. Mám známych, pre ktorých je prioritou zabezpečiť seba aj svoju rodinu, alebo jednoducho mať lepší život, preto je pochopiteľné, že poker je prostriedok ako získať peniaze, ktoré to všetko zabezpečia. Potom sú ľudia ako Jožko, pre ktorých je, dôležitá challenge, či už proti súperom, alebo pochopiť a či vyriešiť hru samotnú. Ja som niekde medzi. Rád dobre jem, ale rovnako, rád vidím, že sa sa niekam posúvam. Vo všeobecnosti si myslím, že v odvetviach, či koníčkoch kde peniaze majú svoje neodmysliteľné miesto, je dôležité im nedovoliť, aby ovplyvnili tvoj výkon či rozhodnutia. Mať o nich a ich vplyve reálnu predstavu, ale nestať sa ich otrokom. Keď má človek vytýčený a daný cieľ a pracuje na sebe, tak automaticky prídu aj výsledky a s nimi aj tie peniaze a “pomeee” mikiny za 50 očí. Moja výhra je pekná, ale môj život rapídne nezmení. V konečnom dôsledku máme na Slovensku borcov, čo vyhrávajú v miliónoch (pozdravujem do Košicoch) a na to ešte musím podrásť. Myslím, že sa stále budem stretávať s tými istými ľuďmi a budem hádam rovnaký. Manka ma dobre vychovala, nezapredám sa za 100k, mám vraj počkať na 1-2milióny a potom až.“
Máš už vyhliadnuté turnaje, ktoré ťa zaujali alebo pôjdeš veľmi pomaly. Predsa len, peniaze môžu rýchlo prísť aj odísť...
„To teda môžu, rýchlejšie ako si väčšina myslí. Skúseností mám v tomto smere dosť. Pokrové prostredie ma naučilo pár životných právd, takže pero do ruky a píš. 'Nie je všetko zlato, čo sa bliští' platí v 99% prípadov, vrátane mňa. A druhé, podstatnejšie, ak vás niekto požiada o peniaze so Slovami: 'kámo, nemáš kilo do zajtra, u mňa to máš ako v banke.' Radšej si to daj do tej banky, veď je to skoro to isté. Čo sa týka turnajov, tak chcem ich hrať viac a väčšie, ale nie za cenu toho, že ovplyvním pohodu svojho života. Istotne preto nevlietnem hneď na 25k turnaj. Pekne, pomaličky.“
Hral si EPT Main Event, dokonca aj s pekným umiestnením v Barcelone 2014, máš mnoho úspechov z iných turnajov. Čo také WSOP a Main Event najväčšieho turnaja na svete?
„Bol som vo Vegas na WSOP dvakrát, tento rok som si zahral aj Main Event. Horko ťažko som sa dostal do druhého dňa, ale to bolo tak všetko. Skvelá skúsenosť, ľahučké polia, ak si to človek naplánuje v dostatočnom predstihu, ani tie náklady nemusia byť také vysoké.“
Takže desaťtisícový buy-in stál za to
„Nóóó tak, celý buy-in nešiel z môjho vačku. Na moje väčšie turnaje si často vyprázdňujú vačky aj iní, kedže na ne predávam percentá. Všetko bolo super, až na zimu, ktorá tam je v kasínach. Môj stôl bol hrateľný, miestami by som ho prirovnal k bežnému dennému turnaju v Bratislave (úsmev).“
Mal si niekoho známeho na stole? Po prípade, stretol si niekoho z pokrových celebrít, odfotil si sa s niekym?
„Toto zrovna nie je moja parketa. Nenaháňam známych ľudí. Stretol som ich veľa, ale žiaden humbuk som z toho nerobil. Veľakrát sa mi stalo, že som hráča nepoznal až potom mi kamaráti povedali, kto to je.“
Takže žiadna pozoruhodná príhoda
„Vlastne, nedávno som požiadal o prvú selfie, s v naších končinách nie veľmi známym Benjaminom Pollakom. Dôvod bol ten, že pred dvoma rokmi som na EPT Malta vzal so sebou sestru, a tá bola z neho tak rozčarovaná, že za mnou sedela asi 5 hodín, kým ja som hral cashgame, len aby ho mohla sledovať pri vedľajšom stole :D Tak som sa odhodlal, že jej urobím radosť.
A potom také to klasické klišé. Pred štyrmi rokmi v Londýne ku mne prisadla na stôl Liv Boeree, tak som ju na uvítanie preveril a hneď pri prvej príležitosti vyblafoval, samozrejme bez akejkoľvek equity… neprešla :D
Ukázal si jej potom ten bluff?
„Niéééé. Na to sa musí čakať. Bluffy sa ukazujú až 3way/4way na finálovom stole.“
Povedal si, že v Amerike sa zúčastňuje aj veľkých turnajov veľká skupina rekreačných hráčov. Je rozdiel medzi pokristami v zámorí a v Európe?
„V rámcie EPT to záleží od veľkosti poľa a destinácie. Čím je väčšie, tým je to lepšie a jednoduchšie. Taká Barcelona je oveľa ľahšia, ako povedzme Dublin. Keď to ale beriem podľa kontinentov, také rozdiely tam nie sú. V USA sa možno viac limpuje. Robia to tak aj regulári. To je asi najväčší rozdiel, čo som postrehol.“
Keď hráš po Európe a povieš, že si zo Slovenska, chytajú sa ľudia?
„Keď to zoberieme globálne, najväčší problém robí rozpoznanie Slovenska Američanom. Niektorí sa chytajú na Česko-Slovensko, to je tak všetko. Európania samozrejme vedia, kde je Slovensko (lebo baby a pivo). Čo sa týka hráčov, poznajú najmä meno Ján Bendík, čo je teda stálica EPT scény. Stále je nás však veľmi málo. Pravidelne chodí na EPT-čka asi len Jano a v poslednom období ja, moj súputník Emil a zopár ďalších tvári. Aj keď v Prahe je nás čoraz viac, no stále žiadne slovenské reporty… musím ja sa porozprávať s vedením :D Vlastne je to už asi aj jedno keďže to celé rušia.“
Ale čo viem, aj sledujem, chalanov je dosť...
„Neprináleží mi veľmi súdiť, keďže nepoznám všetkých chalanov bližšie. Každý má nejaký problém, alebo dôvod. Nie každého to ťahá stále cestovať. Teraz sú trendy, že kvalitní hráči, si zakladajú rodiny. A tým zas verím, že sa im nikam nechce, komu by sa aj. Niektorí si raz za tri mesiace odskočia do Viedne, dealnu 100k a idú dom. Mečiarovci nech ste zdraví :)
Vo všeobecnosti sú najväčším problémom peniaze a vôľa na sebe pracovať. Po pravde to prvé bez toho druhého samo veľmi nepríde. Rozmach pokru u nás aj v okolí pokračuje, Rozvadov robí veľkú expanziu. I preto verím, že do roka, roka a pol sa viacero chalanov dostane na vyššiu úroveň.“
Máš dvadsaťsedem rokov. Čo všetko si musel urobiť, od učenia, sebaovládania, správneho bank manažmentu, aby si sa dostal tam, kde si? Dá sa to btw vtesnať do krátkej odpovede? :)
„No hneď ti poviem, že to nedám. Ale toto sú high-lighty mojích začiatkov, takže bude tých riadkov o niečo viac. Po väčšine som sa venoval live pokru, online len okrajovo. Zo začiatku som samozrejme neštudoval nič, ale život (variancia) naučí. V priebehu jednej noci som dokázal bustnúť všetko. Potom som v priebehu pár týždňov dokázal vďaka hre na nižších limitoch nahrať všetko späť. Ale to všetko len vďaka tomu, že som aspoň veľa hral, keď už neštudoval. V tomto duchu sa nesie aj príhoda. Pamätám sa, že som šiel s 1500 eurami (celý môj roll) do viedenského Montesina vykvaldiť turnaj za dvacku, ktorý by inak stál 220. Mal som šesťdesiat minút, kým začne turnaj. V priebehu 15 min som na 1/2 cash prehrával 500 a ako jediný “rozumný” spôsob ako to dostať späť bola 2/5 ktorá sa hrala v štyroch ľuďoch, aby mi na začiatok nebolo málo. Turnaj ešte nezačal, ostalo mi 10 eur a spiatočný lístok do BA. Skoro som sa dogrcal, nespal celú noc, ale skúsenosti to boli na nezaplatenie. Podobne sa to zopakovalo v Rozvadove, kde som prvýkrát okúsil NL1000 a prvýkrát PLO vôbec, samozrejme teda rovno PLO1000. Aby som to zhrnul, mali sme hotel booknutý na tri noci, prišel som so 6k (opäť raz celý roll) a po prvej noci mi ostalo 450eur. Ešte štastie, že sme mali hotel v Mariánských Lázňích, tam som sa aspoň vykúpal a ostali mi pekné spomienky. Potom som začal venovať viac pozornosti termínom ako napr. Bankrol Managmet. Pamätám, že som si vytlačil rozsiahly článok, a značil si zvýrazňovačkami dôležité veci, ako keby ma čakalo skúškové obdobie. Aj tak som si to prispôsobil a hrával s agresívnejším rollom a shotmi, no o to prísnejším stop-lossom (prehráš 3 buy-iny a pre daný večer končíš). Vtedy boli holdemové hry o niečo ľahšie a hrali sa aj vyššie limity, teda sa dalo na nižších limitoch rýchlo nahrať späť to, čo sa na veľkých odovzdalo. Hlavne ale medzi nimi nebol taký rozdiel, čo sa obtiažnosti týka. Aby som to zhrnul, bankrol managment je dôležitý, ale vždy to treba mať vybalancované so životom… keď ľahšie zvládneš, že prehráš a život ti to nezmení, riskuj viac, ak nie, tak nie.“
Kde si začínal s pokrom?
„Som z Trebišova, ale od sedemnástich som v Bratislave. Do hlavného mesta som prišiel kvôli futbalu, hrával som za Artmediu Petržalka. Pre problémy s kolenom (nemyslím Stana) som sa futbalu musel vzdať, a tak som začal aj s pokrom. Prvýkrát som ho hral ešte v Redute, keď tam bolo kasíno a fungovala študentská liga (čo by inak nebol zlý nápad znovu obnoviť), a potom som hrával v Cubicone v Mlynskej Doline. Mali sme zábavnú partičku a mal som to hneď pod intrákmi. V zime som sa občas spúšťal dole kopcom na igelitke z Billy (to nie je zámerný sponzoring). Potom som hrával doma v Trebišove. Veril by si, že na to, aké je Trebišov malé mesto, sme mali dva pokrové kluby (tuším, že chvíľu aj tri)?! V okolitých mestách to bolo podobne. Takto som teda začínal.“
A potom si sa premiestnil do Bratislavy
„Mal som to tak na striedačku. V Bratislave som študoval, na víkendy chodil domov. Vtedy to však bolo najmä o zábave. Zistil som, že peniaze sa dajú vyhrať, aj prehrať. A tak.“
Školu si aj doštudoval?
„Nie. Teda, mám bakalára na FTVŠ-ke. Predstav si, že ja som vlastne skoro telocvikár a skoro tréner. Aj som chvíľu učil na gymnáziu a pôsobil ako asistent trénera v Slovane u žien. Dokonca (pri všetkej skromnosti) boli sme majstri a zahrali sme si aj Ligu majstrov. Ak by to náhodou niekto z tímu čítal, tak teda pozdravujem. Bola to skvelá partia. Štúdium som ale prerušil, možno aj pre poker. Ale to neodporúčam. Teda vlastne, ani neviem... Myslím, že človek by mal ísť tam, kam ho ťahá srdce, ale nemal by byť zasa naivný a vzdať sa všetkého len tak bez rozmyslenia a uceleného plánu.“
Aj si niekde v „medzifáze“ pracoval?
„Dobre, že si to spomenul. Toto je vec, ktorá ma často hnevá. Stáva sa mi, že za mnou chodia mladí chalani so slovami, že teda, oni by na sebe aj tvrdo pracovali, ale tak ten začiatok je ťažký a nemajú peniaze a o hodinu na to do seba rúbu panáky za 3 eurá vzadu na bare. Asi málo kto napokon začal tak, že na to rovno mal. Cesta začína ešte pred tým, ako človek sadne za stôl. Treba sa k tomu prepracovať. Človek si to musí v hlave zrátať a nastaviť. Namiesto večere v reštaurácii si urobiť doma cestoviny, chodiť na brigády, namiesto kina pozrieť film doma. A peniaze odložiť na bankroll. Nikde to nie je jednoduché, v pokri obzvlášť nie, keďže svojou podstatou je to kartová hra spojená s gamblingom a o to viac porušovanie pravidiel bolí. Už tam sa vytvára rozdiel medzi hráčmi. Mal som to tak aj ja. Po tom, čo som bustol, som chvíľu dokonca predával na bratislavskom letisku masky na spanie a chodil na brigády.“
Masky na spanie?!
„Áno. Masky na spanie. Keď máš dlhý let, nasadíš si masku. Tak tie som predával (úsmev). Inak bussines plán jak hovädo, predávať masky na spanie na letisku kde za jeden deň je asi tak sedem letov, z ktorých najdlhšie trvajú štyri hodiny. Počas tých troch mesiacov som mal ale dosť času na prečítanie troch kníh o online cash games 6-max. Zdokonalil som sa v pokri aj angličtine a ak budeš potrebovať, viem ti vysvetliť aj ako funguje chladiaca zložka z aloe vera, vložená priamo do masky, skvelá vec keď si pôžitkár.“ :D
Stále čítaš knihy o pokri alebo už len hráš?
„Stále by som mohol robiť viac. Začal som s knihami, videami, potom podcasty. Teraz sa venujem viac analýzam, ak čítam, tak skôr knihy o všeobecnom rozvoji. Rovnako sa chcem obkolesiť ľuďmi, ktorí sú lepší hráči ako ja. Stále sa snažím udržiavať tempo s hrou a študovať. Bez toho to asi nepôjde, určite nie na vyššej úrovni. Ak by som vypadol na pár mesiacov, myslím že to pocítim. Hra sa mení rýchlo, a ten interval medzitým, ako do hry vstúpi nový koncept a ovláda ho len pár ľudí, a tým ako sa stane všeobecne známym je čoraz kratší, nakoľko je vonku toľko dostupných výukových webov a podobne.“
Bolo to fajn rozprávanie, na záver už len otázka, kde sa vidíš o rok?
„Nóóó. Do tridsiatky mám plán pocestovať ešte pár krajín, potom sa uvidí. A pokrovo? Hádam budem robiť čoraz viac správnych rozhodnutí a stále sa posúvať vpred. No hlavne s úsmevom na tvári, nech sa deje, čo sa deje :)
