Počas kariéry v Burroughs si Doyle rýchlo uvedomil, že robiť predajcu niečoho, čo nikto nechce, nie je cesta. Začal stále častejšie a cielene vyhľadávať pokrové partičky, no a táto cesta ho priviedla až do Exchange Avenue – jednej z najdrsnejších a najhorších ulíc celej Ameriky. Na každom kroku tu boli salóny a herne plné zlodejov, dealerov, podvodníkov, pofidérnych stvorení a prostitútok. „V priebehu prvého roka som tomu úplne prepadol, prakticky som nevidel slnečné svetlo. Cez deň som spal a celé noci som len hral. Prestal som sledovať aj basketbal, jediné, čo ma zaujímalo bol poker. No a ešte ženy.“
V tejto oblasti Doyle prišiel do styku s mnohými neslávne známymi menami amerického podsvetia. „Pamätám si Elmera Sharpa, malého zavalitého chlapíka, ktorý mal domáceho mazlíčka medveďa. Toho mal vo svojom privátnom klube, v ktorom, keď sa málo hralo alebo neplatilo, tak s ním veľmi rýchlo rozprúdil „zábavu“!
„Práve tu som zažil svoju najdlhšiu session v život, ktorá trvala 5 dní a 5 nocí bez spánku. Prestávky som mal len na záchod alebo na jedlo, no a na rozdiel od ostatných, som sa nepovzbudzoval drogami, ale len kávou. Obrovským množstvom kávy. Jedným z mojich súperov bol Virgil, ktorý si ale narozdiel odo mňa pomáhal drogami a alkoholom. Do toho fajčil jednu cigaretu za druhou. Virgila som poznal roky a dlho som ho varoval, že tento mix ho raz zabije.“
Tincy Eggleston - známa persóna Fort Worthu
„Počas jednej lowball partie sme sa spolu dostali do showdownu, kde som dorovnával jeho all-in s A2457. Odpovedal mi, že nemá päťku, otočil A2347 a porazil ma. Víťazoslávne sa napil whiskey, natiahol sa po pot, no a v tom momente sa mŕtvy zvalil na stôl. Tu som prvýkrát zistil, ako chladnokrvní dokážu pokroví hráči až byť – po tom, čo záchranári odviezli Virgilove telo, sa v hre pokračovalo ako keby nič. A hralo sa ďalších 24 hodín.“
Pokroví hráči boli v tej dobe nevyspytateľní a doslova každú minútu sa mohla aj napohľad normálna situácia zvrhnúť na bitku či prestrelku. Vtedajšiu situáciu ideálne opisuje citát „Otázka nie je či sa to stane, ale kedy sa to stane“. Doyle si bol vedomý s akými hráčmi sedáva pri stole, no a že tu sa problémy neriešia „férovkou“ vonku. Skoro každý bol pod vplyvom alkoholu a drog, čo spolu so zbraňami a nožmi v ich vreckách bolo smrteľnou kombináciou.
Príbeh známeho gamblera Herberta Noble skončil bombou v jeho aute v roku 1951
„Videl som veľa ľudí umrieť, no najhoršia spomienku mám z jedného večera, kde sme v klube hrali nelegálnu CG 2$/4$ five card draw a ace-to-five lowball. Okolo polnoci dovnútra nakráčal rozrušený muž, pristúpil k mužovi, ktorý sedel pri vedľajšom stole asi dva metre odo mňa, priložil mu pištoľ k hlave a stlačil spúšť. Potom sa otočil a bez slova odišiel. Vtedy začala panika, všetci sa rozbehli a utekali kade-ľahšie. Nie kvôli strelcovi, ale kvôli polícií. Pamätám si, ako som sa pri úteku brodil cez rieku a voda bola hrozne ľadová.“
„Počas môjho pobytu na Exchange Avenue som sa poznal a stretával asi s 35-40 rovnako starými kamarátmi. No ich počet rýchlo klesal – nie kvôli tomu, že by prestali hrať poker. Buď skončili v base, ušli alebo ich zabili. Na niečo takéto sa ťažko zvyká, no a tak som si povedal, že by to chcelo zmenu....“
Zdroj: VIP-grinders, autobiografia Kmotr Pokeru, Wikipedia, library.uta.edu