Po neúspechu vo Vegas to Doyle so Slimom a Sailorom nevzdali a postupne cestovali po celom Texase a hrali, čo sa dalo. Mnohé noci medzi hrami trávili v moteloch, kde po nociach rozoberali handy a situácie, ktoré zažili. „Vtedy neexistovali žiadne programy ani tabuľky, všetko čo sa týka rozoberania rúk sme museli robiť ručne na papier. Boli sme do toho ale tak zažratí, že nám to vôbec nevadilo, práve naopak – neustále sme sa zlepšovali. Hre sme rozumeli viac ako drvivá väčšina ostatných, no a aby sme túto výhodu využili, museli sme čo najviac hrať.“
Po úspechoch po celom Texase tak prišiel čas na návrat do Vegas. Odvážna trojica tentokrát prišla do kolísky hazardu vyzbrojená s bankrollom v hodnote 100,000$, no aj táto cesta mala rovnaký koniec. „Prehrali sme takmer všetko. Vôbec sme nehrali zle, boli sme si vedomí svojich chýb, no mali sme hroznú smolu. Asi to tak chcel osud, že sme sa opäť museli vrátiť do Texasu, kde som spoznal Louise.“
Láska na celý život a smrteľná diagnóza
Jedného dňa, po pregamblenej noci, sa Doyle zastavil v lekárni kúpiť si niečo na povzbudenie. Ktovie, či tušil, že dievčina za pokladňou, do ktorej sa zaľúbil pri prvom pohľade, bude jeho celoživotnou partnerkou. Slovo dalo slovo a už v roku 1962 dvojica zorganizovala svadbu, krátko po ktorej Louise otehotnela. Ako už ale bývalo v Doylovom živote zvykom, keď všetko vyzeralo ružovo a rozprávkovo, niečo sa muselo pokaziť: „Raz ráno som si na krku našiel malý výrastok. Nebol veľký, mnohí by to odignorovali, no to isté mal môj brat Lloyd, ktorý štyri roky na to zomrel na rakovinu. Doktor mi povedal, že sú to zvyšky po znamienku, ktoré mi rok predtým operovali, ale že radšej to teda vyberú. Bude to trvať maximálne 30 minút hovorili.“
Realita ale bola diametrálne odlišná – po začiatku operácie odhalili pod kožou obrovský melanóm, ktorý sa od krku šíril aj do mozgu aj do hrude. K 12-hodinovej operácií boli privolaní mnohí špecialisti, no všetci sa zhodli, že rakovina je tak rozšírená, že Doylovi niet pomoci. Ortieľ bol neúprosný – Doylovi zostávajú max 3-4 mesiace života. Po tom, čo sa rakovina dostane do mozgu, Doyle upadne do kómy a zvyšok života dožije vo vegetatívnom stave.
„Keď ma domov pustili s týmito informáciami, zrútil som sa. Nikdy neuvidím svoje dieťa? Do môjho domu sa so mnou chodili rozlúčiť moji kamaráti, všetci plakali, dokonca aj Johnny Moss, ktorý nedával najavo svoje emócie. Vedel som, že v tejto partičke som all-in, no nechystal som sa ju prehrať, aj keď odds boli proti mne.“
O dva týždne sa Doyle s Louise vybrali do Houstonu na špecializované oddelenie boja s rakovinou, kde mal Doyle podstúpiť operáciu. Jej cieľom bolo aspoň skresať beznádejné vyhliadky a pri troche šťastia mu predĺžiť život o pár mesiacov. Na operačnom stole strávil Doyle 15 hodín, po ktorých sa ukázalo, že rakovina zmizla. „Nikto to nechápal, sám doktor povedal, že nikdy nič také nevidel. Nazval to spontánnou remisiou, na ktorú nemal nikto bližšie vysvetlenie.“ Doyla previezli domov a po 3 týždňoch rekonvalescencie bol späť vo forme, ako keby sa nič z toho zlého sna nestalo. Štyri mesiace na to sa rodinke narodila dcéra, ktorej dali meno Doyla.
Finančné suchoty a zrod WSOP
Najbližšie roky neboli pre rodinu žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Louise sa na materskej starala o malú Doylu, Doyle stále nebol vo forme ako pred operáciou, bývala s nimi Doylova svokra, ktorá sa liečila na rakovinu, no a finančne na tom boli veľmi zle. Doyle vymetal kadejaké pochybné podniky, len aby mohol hrať a niečo vyhrať. O rok sa narodila malá Pam, no a o 5 rokov neskôr rodinu doplnil syn Todd. Viac detí = viac potrebných peňazí, čo rodinnej pohode zjavne nepomáhalo.
„Louisina matka podľahla rakovine a my sme po nej zdedili nejaké peniaze. Najali sme si pestúnku, Louise sa vrátila späť do práce, no a ja som stále obiehal Texaský okruh. Stále som mal ale pocit, že sa točíme v kruhu a nikam sa neposúvame. Rozhodol som sa teda tretíkrát a naposledy skúsiť šťastie vo Vegas. Zobral som posledné úspory, kúpil som letenku, no a v meste hriechu som spoznal legendárneho gangstera a majiteľa kasína Bennyho Biniona. Stretli sme sa na „Zraze texaských hráčov“, bola to cash game session, ktorú zorganizoval Tom Moore. 5 dní sme hrali cash game rôznych formátov a limitov, užili sme si veľa zábavy a mnohým sa nám táto akcia veľmi páčila. Benny s jeho synom Jackom tento nápad použili ako odrazový mostík, no a keďže Moore v tejto akcií nechcel pokračovať (radšej chcel aby hráči hrali blackjack, ruletu a iné hry namiesto pokru), ochotne im nápad posunul. Binionovci už o rok túto akciu pomenovali World Series of Poker a vyskúšali ju ako propagáciu svojho kasína Horseshoe. Nikto vtedy netušil, aké semienko tým zasiali a čo z neho časom vyrastie...“
Zdroj - Wikipedia, autobiografia Kmotr Pokeru, PokerListing, Poker.Academy