Hranie má v krvi. Tenis, tipovanie a poker. To je život Romana Lakatoša. Kartová hra mu podľa stránky Hendon Mob priniesla len z turnajov okolo 60 000 eur. Onedlho tridsaťročný hráč pritom nezbíja v bratislavských kasínach, hráva v českom Rozvadove. Ako tvrdí hráči sú tam slabší, bohatší a menej skúpi na groš ako v Bratislave, tak prečo by to nevyužil?

V polovici februára si vyhral v Rozvadove turnaj German Poker Tour, kde si získal takmer 20 000 eur. Čo to pre teba znamenalo?
„Možno nie toľko, ako by si niekto myslel, kedže som bol staknutý. Rok a pol dozadu som už dokázal niečo podobné. Vyhral som vtedy 15 000 eur. To bol ten prvý moment, kedy som si povedal wau. Nevenujem sa len pokru, takže to nebol pre mňa vyslovene zlomový bod. Ale je jasné, že ma to potešilo. Vnímal som to ako satisfakciu za neúspešný vlaňajšok, kedy sa mi nedarilo. Bolo až neuveriteľné, koľko suckoutov som zaň dostal. Prehry na dva, tri outy niekoľko turnajov za sebou, či zlé setupy KK do AA v klúčových fázach.“

Povedal si, že sa nevenuješ len pokru. Čo iné teda riešiš?
„Poker som nehrával tak často. V Bratislave takmer vôbec. Chodím hlavne do Rozvadova. V roku 2015 to z úvodu nebolo tak často, v priemere som chodieval raz za mesiac. Od januára tohto roku som začal chodiť oveľa častejšie. Hrám tam prakticky každý týždeň.“

Živíš sa teda iba pokrom?
„Chcem sa mu teraz venovať naplno.“

Robíš ale aj niečo iné?
„Živím sa aj tipovaním. Asi tak od roku 2012. Hoci, popravde, stále ťažšie sa poráža, že stávkové kancelárie zatvárajú online účty hráčom, ktorí vyhrávajú. Veľa sa o tom nehovorí, ale myslím si, že malo by sa.“

Na aké športy tipuješ?
„Len na tenis.“

Aj si ho hrával?
„Nie. Začal som hrávať chvíľu potom čo som ho začal tipovať, aby som sa vedel čo najviac vcítiť do kože hráčov (úsmev). Veľmi ma baví. Odmalička som sa venoval nejakému športu.“

Prečo tipuješ iba tenis?
„Je to o jednom človeku. Tenista hrá stále za seba, dá sa odhadnúť jeho motivácia v danom zápase. Ľahko sa zistí, kto je v akej forme, pohode, počas zápasu vidieť emócie či reč tela. Je to najviac predvídateľný šport z hľadiska psychiky.“

Čomu venuješ viac času, tipovaniu alebo pokru?
„Od januára je primárny poker. Tenis však stále rád sledujem a už sa neviem dočkať dobrého počasia, aby sa dalo hrať vonku. Chodievam aj na turnaje, mnohokrát do zahraničia a sledujem hráčov, ktorých nie je možné vidieť na streamoch.“

Zvykneš hráčov najskôr sledovať? Podľa čoho sa rozhoduješ na koho si stavíš?
„Tipujem len live stávky. Každý deň a zápas je iný. V tenise zaváži veľa faktorov, kto sa vyspal do pohody, mal ťažký zápas deň predtým, či dokonca sériu zápasov, možno jedno kolo prešiel so zranením, ktoré ho limituje až nasledujúci deň, niektorí hráči v noci príliš oslavovali a je to potom na kurte vidieť (smiech).“

Takto si Roman pinkol so Zdenkom Slavíkom

Máš obľúbeného hráča, ktorý ti priniesol pekné výhry?
„Mám viacerých obľúbených, ale to sú neznáme mená. Netipujem veľké turnaje, zameriavam sa na menšie, úrovne ITF. Tí hráči začínajú kariéru, snažia sa niečo dosiahnuť, ich motivácia je zreteľnejšia. Často sa stáva, že sa objaví mladý talent, ktorí poráža hráčov s ďaleko lepším rankingom, a bookmakri samozrejme nemajú tú možnosť čo ja, tie zápasy vidieť a tak sú kurzy nastavené zle.“

Kde všade si bol už na turnajoch?
„Za posledné dva roky, čo som začal takto cestovať, tak na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore, Turecku, Taliansku či Tunisku. Je to zaujímavé vidieť tých hráčov naživo, ako trénujú, cestujú sami, s rodinami, trénermi či partnermi. Je pre mňa motivujúce vidieť ich snahu, dril, životné príbehy, niektorí sú v pravom slova zmysle 'hráči', lebo dávajú do svojho sna o úspechu všetku silu aj financie. Je tam samozrejme aj veľa beznádejných detičiek bohatých rodičov, ktorí sa tam držia len vďaka tomu, že majú financie hrať kvantum turnajov. V tenise dosť rozhodujú financie.“

Zahral si si popri tom niekedy aj karty?
„To sa nedá skĺbiť z toho dôvodu, že karty sa hrajú v noci a tenis cez deň, treba niekedy aj spať. V Turecku či Tunisku je napríklad hazard totálne zakázaný, tam bolo na tenkom ľade už len to, že som tipoval (smiech). V niektorých krajinách som zažil aj ovplyvňovanie live výsledkov priamo rozhodcami či správcami výsledkového servisu týchto zápasov. Jednoducho, reálny priebeh a online priebeh zápasu bol odlišný, tak si môžete domyslieť, čo s tým vedia robiť, keď v tenise sa dá vsádzať na každú loptičku. Párkrát som dostal aj 'jemný signál', že ako divák tam nie som žiadaný (smiech). Takže od určitého času zažívam krízu dôvery v live priebehy zápasov z určitých miest. Celkovo tenisový svet, hlavne tej nižšej úrovne trpí zaujímavou schizofréniou. Rozhodcovia aj federácie berú peniaze za prenos výsledkov pre stávkové kancelárie, ale zároveň sa tvária, aké je tipovanie zlé. Biznis je však biznis, a PR zasa PR. Na poslednom turnaji to zašlo tak ďaleko, že mi okrem mobilu dokonca zakázali mať aj fotoapárat pri kurte...“

Na čom si vyhral viac? Pokri alebo stávkovaní?„V pokri môžem zodpovedne povedať, že som v solídnom pluse. Pri tenise to bolo rozdielne. Zažil som veľké vzlety aj pády. Najmä začiatky boli náročné. Každý kto začína s takýmto gamblingom, je z úvodu odsúdený na prehrávanie. Čím skôr si to prizná, tým lepšie. Z úvodu som bol dosť stratový, potom som zmenil filozofiu, prístup a ide to. V tipovaní aj pri pokri. Venovať sa naraz obom je však časovo aj mentálne veľmi náročné. Dá sa to riešiť len v rámci zmeny na preskačku. Vymeniť indoorové tmavé pokrové priestory na pár týždnov za pobyt niekde pri mori v prostredí plnom mladých ľudí je osviežujúce.“

S čím si začal skôr, s pokrom alebo tipovaním?
„Tipovaním. A cez neho som sa dostal k pokru. Na každej stránke stávkovej spoločnosti boli odkliky na pokrové herne. Tak som si raz klikol. Začal som na anglickej stránke PKR, kde je 3D poker. Tam ma to bavilo a myslím, že tamojšia hra mala aj svoju kvalitu. Herňa mala v tom čase dosť mladých pro hráčov, ako napríklad Jake Cody či Sofia Lövgren, ktorí často hrávali turnaje aj cash. Robili každý týždeň dokonca komentovaný stream na Youtube z major turnajov či cash game tv stolov. To hovoríme o rokoch 2011, 2012, čo myslím bolo v tom čase na online herňu dosť priekopnícke. Štruktúra turnajov bola dosť podobná živým turnajom, kedže sa hrali dlhšie leveli, turnaje boli viac deep oproti Starsom. Rádovo tam turnaj hrali maximálne stovky ľudí, často aj menej než sto. Bol tam tiež dosť živý chat a interakcia medzi hráčmi. Myslím, že Slepý sa tam značne inšpiroval (smiech).“

Ako sa ti darilo v začiatkoch na online?
„Držalo ma to asi rok a pol. Bola to skôr zábava či vášeň, určite nie zdroj príjmu. Prešiel som si tam všetkým, od freerolíkov, MTT, cez heads-up, SnG aj cash. Občas som hrával aj v práci. Keď bola vhodná chvíľa. Robotu som vedel dobehnúť podľa potreby tým, že tam zostanem dlhšie. Nevedomky som tak trénoval pokerface, aby kolegyne netušili čo naozaj robím (smiech). Celkovo som online na PKR nazbieral vyše 130 ITM s prizemoney okolo 15 000 dolárov, ale cashoutované bolo minimum. Taká škola hrou.“

Prečo si peniaze nevyberal?
„Ilustrujem príbehom. Mal som raz 500 € navyše, ktoré som sa rozodol obetovať čisto na hru. Dovtedy som si depositoval tak 50-100 € maximálne, hral menšie turnajíky či malý cash. Čiže dám teraz 500, zabavím sa, zahrám čo by som chcel, a nebudem si nadávať, ked to prehrám. Zapol som si hneď turnaj, čo ma vždy lákal za 100 dolárov. Popritom cash. Turnaj som vyhral, bral zaň 3000 dolárov. Povedal som si, wau. Prešiel som spektrom cashových stolov, až som sa zrazu ocitol v situácii, že hrám dva stoly heads up 5/10 omahu a na účte mi svieti vyše 7000. Akurát som nejako nevedel počúvnuť ten vnútorný hlas, čo hovoril, to už by stačilo Roman, zabavil si sa, a je to dosť peňazí. Tú noc som to vypol pri cca 4000. Ďalší deň som cashoutoval pre istotu tisícku, hral som ešte asi dva dni dosť intenzívne až to dospelo k nezvratnému koncu (smiech). Naštastie som z toho vyvodil poučenie a časom prestal hrať online.“

Kedy si hral prvý live turnaj?
„V roku 2011 v bratislavskom All-ine. Chytilo ma to. Malo to atmosféru, pokecal som si s ľuďmi. Bolo to dosť živé.“

Povedal si, že turnaje nehrávaš v Bratislave ale len v Rozvadove. Prečo?
„Som taký typ, že keď niečo robím, idem do toho naplno. A chcem čo najlepšie možnosti. V roku 2012 som vyhral v All-ine prvé veľké peniaze, 4500 eur. Hneď na to ma Bryndza zavolal, nech s ním idem do Rozvadova. V prvom turnaji som skončil piaty z vyše 400 hráčov. To ma povzbudilo. Rýchlo som si na tamojšie prostredie zvykol. Navyše, hráči v Rozvadove sú slabší ako u nás. Naozaj. Slovenskí pokristi majú kvalitu, len sa často nevedia rozhodnúť opustiť sladký domov a ísť von. Mnohí sú naozaj dobrí, hoci si to o sebe nemyslia. Počul som ten názor od viacerých zahraničných hráčov, že na to, aký sme malý národ, stále stretávajú na turnajoch viacero kvalitných slovenských hráčov. U nás najčastejšie počujem hráčov ako bránia svojmu úspechu výhovorkou 'je to ďaleko', keď treba cestovať na turnaj. Ale je pravda, že situácia v Bratislave sa za posledný rok výrazne zlepšila. Už aj tu je veľa dobrých turnajov.“

Ty si si veril zjavne od úvodu a poker si ťa získal rýchlo...
„Áno. Predsa len, je lákavé vyhrať za večer peniaze, na ktoré niekto maká v robote pol roka. Preto som aj rozbehol svoju kariéru v tipovaní. K mojim začiatkom naživo a odhodlaniu možno ešte taký detail. Pochádzam zo Stupavy a tak k hraniu živých 15-20 € turnajov patrilo nočné cestovanie domov, keďže posledný bus z Bratislavy odchádzal 22:45. Často som cestoval domov nočákom do Záhorskej Bystrice a odtiaľ 40 minút peši, keďže taxík by dosť predražoval buy-in. Takže som mal dosť času analyzovať pri prechádzke hru a či to má celé vlastne zmysel (smiech). Zároveň sa nadýchať čerstvého vzduchu po tej cigaretovej hmle v All-ine. Občas som chodil z pokru rovno do práce.“

Hrávaš len turnaje alebo sa venuješ aj cashu?
„Cash beriem ako kvalifikáciu na turnaj. Na poriadny cash nemám stále bankroll. Pred turnajom si zvyknem sadnúť na cash. Za hodinu - dve si po väčšine vyhrám na vstupenku.“

To si v cashi ale celkom dobrý...
„V Rozvadove sa to dá. Často hrávam omahu. V nej sa mi darí najviac.“

Čo máš teda radšej, holdem alebo omahu?
„Omaha sa mi páči, lebo je tam stále akcia a hráči ju nevedia hrať. Peniaze tam neuveriteľne lietajú. Za hodinu viem na malých stávkach urobiť pätsto či tisíc plus. To sa mi páči (úsmev). Holdem hrá oveľa viac regulárov a menej akcie. Dá sa tam menej zarobiť.“

Kde si sa tak dobre naučil hrať omahu?
„Na spomenutom PKR-ku. Bolo tam veľa turnajov. To bola super škola. Radovo to tam hrali desiatky hráčov. Inak som o omahe nič špeciálne neštudoval. Pri stole vidím u protivníkov veľké slabiny, ľahko ich viem využiť. Do Rozvadova chodí dosť rekreačných hráčov, čo sa chcú zabaviť. Doprajem im to, ale prečo by som ich popri tom neobral o nejaké peniaze (smiech)?“

Asi teda dosť sleduješ hráčov a čítaš ich...
„To áno. Každý má svojské prvky hry. Všímam si úplne každého, aj slabých hráčov. Mám takú životnú filozofiu, že každý človek ma môže niečo naučiť, či obohatiť môj život poznaním jeho života.“

Máš zahraničný vzor?
„Ani nie.“

Nesleduješ ani veľké pokrové šou?
„Nie. Realita ľudí z Vegas je totiž iná, ako tá moja. Na čo sa budem učiť ich hru, keď mi v praxi nepomôže. To je iný svet. Keď budem mať milióny pozriem si ich hru a pripravím sa na nich. Teraz hrám s hráčmi na úplnej inej úrovni. Musím sa preto naučiť porozumieť ich zmýšľanie a dostať sa pod kožu im. Pozeranie sa na Phila Iveyho mi k tomu až tak nepomôže.“

Ako dlho ti trvá, kým vieš odhadnúť hráča pri stole?
„Sú ľudia, v ktorých sa nezorientujem nikdy (smiech). Mnoho z nich mení hru aj počas turnaja. Snažím sa ich vnímať komplexne. Nikdy nikoho doživotne neškatuľkujem, to je základ. Každý hráč prechádza vývojom, zbiera skúsenosti, to treba rešpektovať.“

Často meníš počas hry stratégiu alebo máš jeden daný plán?
„Kľúčom hry je pochopiť súpera a prispôsobiť hru jemu. Aj preto svoju hru mením. Keď to neurobím, doplatím na to. To je cesta, meniť hru. Súperov to vie zmiasť. Takisto sa snažím rešpektovať silu súpera, myslím že dosť hráčov dopláca na vlastnú pýchu, nato, že považujú druhých za idiotov.“

Ukazuješ niekedy karty?
„Neviem teraz, či si počul jednu storku z nedávnej minulosti...“

Nie, hovor...
„Urobil som to na jednom omahovom turnaji. Preflop bola veľká akcia, pri turnajovom avg cca 45k, bolo na flope v pote uz 28k. Flop K T 7, sme vsetci štyria checkli, s tým, že som mal na všetkých pozíciu a videl som dvoch hráčov, že ich flop dosť zaujal, ale čakali asi na moju akciu. Držal som dosť beznádejnú kombináciu A789, na nuts mi hrali len 3 šestky, jedna z nich dorazila na turn. Prvý hráč check, druhá hráčka, nemecká babička, bet pol potu, tretí solid hráč call. Vysunul som all-in, cca 60k. Prvý hráč fold, a keď som videl ako tá babička začína beznádejne tankovať so svojimi dvoma pármi či setom desín, a že akcia zaujala aj solid hráča vedľa mňa, nevydržal som to a otočil karty. Išlo o to, že sme mali prakticky vyrovnané stacky a keď to dá babička, bude to mega veľký pot, do ktorého sa možno opustí aj ten solid hráč s flushdraw a prípadne dákou redraw na postupku a zrazu budem s nuts outsider, kedže drvivá väčšina rivrov ma môže zavraždiť (smiech). Vzhľadom na pot a moje výhliadky som nechcel call, respektíve som chcel súperke pomôcť urobiť dobrý fold (smiech). Po roku, čo ma stále niekto vyraďoval smolne, som si povedal, že už NIE. Dosť. A odvtedy sa to naozaj zmenilo.“

Ako to vtedy dopadlo? Ostatní zahodili?
„Áno. Hoci, bolo to poriadne diskutované. Zavolali tam na mňa asi všetkých floormanov v kasíne. Nemci mali nervy. Ale zároveň smolu, bol som v all-ine. Súperi videli, čo mám. Nadávali poriadne. Šou na desať minút. Babička zahodila svoje dva páry a pán vedľa mňa nuts flush draw a k tomu možno gutshot, to si už nepamätam, čo mi presne povedal.“

Ty si vlastne dostal tilt z nuts...
„Nie, mal som tilt z bad beatov. A z toho, že súperi nevedia, čo tak asi môžem mať. Nevieš? Tak tu máš! Je náročné hrať proti veľmi dobrým hráčom, ale niekedy je ďaleko ťažšie hrať proti veľmi slabým.“

Hovoríš, že v Rozvadove sa dá zarobiť. Vyhovuje ti preto tamojší poker alebo sa chceš posúvať ďalej a hrať v metropolách ako Londýn, San Remo či Barcelona, kde však bude silnejšia konkurencia?
„Všetko je otázka peňazí. Nedávno som zahral prvý krát v živote turnaj s väčším buyinom Eureku za 1100 eur. Nebol to až taký rozdiel v kvalite hráčskeho poľa oproti menším turnajom. Nebojím sa teda konkurencie. Veď, aj na veľké turnaje chodia slabší hráči, akurát ich bankové konto je veľké.“

Akutálne si prvý v česko-slovenskom poradí Poker player of the year. Sleduješ to?
„Od januára. V minulosti som to nemal moc dôvodov sledovať. Vlani to vyhral Marek Blaško, tak sa teraz občas doťahujeme cez chat. Je to fajn pocit byť v takomto rebríčku priebežne prvý, českí hráči sú totiž veľmi kvalitní. V mojich pokrových začiatkoch som často sledoval českú pokrovú tour cez streamy a českých hráčov si dosť cením.“

Aké máš najbližšie plány?
„V júni by som chcel ísť do Las Vegas. Na mesiac, počas WSOP. Hľadám na to sponzoring.“

Ako funguje hľadanie sponzora?
„Je to po väčšine mission impossible. Je to o náhode. Cez tenis som naďabil na pár ľudí, čo by mi mohli pomôcť. Ale to je otázne. Nikdy som sa nevedel moc dobre predať.“

Možno ti pomôže tento rozhovor...
„Ha-ha. Ak áno a číta to nejaký donor, môže sa mi ozvať. Budem rád (úsmev).“