Ahoj Marián, je fajn ťa vidieť opäť v Bratislave. Povedz nám, ako by si zhodnotil svoje účinkovanie na Polish Poker Cup od prvého dňa až po finálový moment?
V sobotu som začal prvý deň turnaja o 12-tej a dokázal som si vybudovať relatívne dobrý stack, s ktorým som postúpil do druhého dňa. V day 2 sa mi tiež darilo celkom dobre a prepracoval som sa až medzi posledných deväť hráčov. Moja cesta sa však skončila v súboji blind vs blind, kde som na veľkom blinde s ATo flipoval proti páru 99.
Spomínaná handa odštartuje v čase 1:41:25
Aké sú tvoje pocity aj napriek tomu, že si nevyhral?
Spravil som si výlet a v sobotu som navyše niečo vyhral na cashovke, takže fajn. Nie som z prehry smutný, beriem to športovo – niečo sa zavrie a niečo sa otvorí. Už to neprežívam ako kedysi. Niečo som prežil, zažil a teraz viem, ako tento život funguje. Samozrejme mám rád súťaže, poker beriem ako takú súťaž medzi ľuďmi, kde máme všetci rovnaké možnosti. Plus k tomu dopomáha samozrejme šťastie, ktoré sa v priebehu roka kompenzuje. Ale ten, kto to vie hrať, môže prehrať viackrát málo a potom zas vyhrať veľa.
Spomínal si, že si v sobotu vyhral na cashovke. Máš radšej turnaje alebo cash game?
Rád hrám obidva typy, ale keď už mám hrať cashovku, tak preferujem veľké hry. Turnaje sú pre mňa však tiež veľmi atraktívne.
Všímaš si na hráčoch tells?
Áno, všímam si tells, ale treba byť opatrný, pretože niektorí hráči zámerne vysielajú falošné signály, aby zmiatli súpera. Počas hry sledujem, ako hráči hrajú, a keď sa s nimi dostanem do situácie, analyzujem ich štýl hry na základe kariet, ktoré mali v minulosti. Musím povedať, že čo ma občas rozčuľuje, je, že mladí hráči namiesto toho, aby sledovali hru a signály, často pozerajú do telefónov a nesledujú dianie na stole. Pre mňa je poker o hre, a nie o tom, aby som sa rozptyľoval niečím iným.
Čo najviac vplýva na tvoj rozhodovací proces v pokri? Používaš logiku, pocity, alebo analyzuješ hráčov?
Ako som už spomínal, počas hry pozorne sledujem svojich súperov a dianie na stole. Rozhodovanie sa často zakladá na mojich pocitoch – cítim, čo by som mal robiť. Samozrejme, nie vždy je to úplne jasné. Keď sa necítim dobre alebo som pod tlakom, občas sa uzavriem do svojej ‘bubliny’ a hrám s väčším sústredením z tejto vnútornej perspektívy.
V minulom rozhovore si spomínal, že si sa k pokru dostal cez otca. Tvoj otec bol kartár a ty si sa nechal od neho inšpirovať. Ako to prebiehalo? Podporoval ťa neskôr otec v pokri?
Áno, môj otec hrával mariáš a šach, a ja som stále chodil okolo neho. Bol často v krčme na pive, a mama ma posielala po neho, keď bol čas na obed. Bohužiaľ, zomrel skôr, než som začal hrávať poker, takže ma nemohol podporovať v tejto oblasti.
Pri tvojom mene na Hendon Mobe svieti už suma 323,000$, pričom najväčšia výhra (50,550€) sa zrodila práve tu v Banco Casino Bratislava minulý rok. Ako si s peniazmi naložil a čo pre teba finančné odmeny v pokri znamenajú?
Úprimne, 50,000€ nie je suma, ktorá by mi zásadne zmenila život. Samozrejme, vážim si to, ale robím mnoho vecí, ktoré ma živia. Skôr mi ide o prestíž – opäť som sa stal majstrom Slovenska. Okrem pokru som bol aj majster Slovenska v squashi a na strednej škole sme boli majstrami Slovenska vo volejbale. Takže sa smejem, že mám už tri majstrovské tituly (smiech).
Máš očividne rád šport, ktorý má s pokrom mnohé paralely. Čo by si odporučil mladým ľuďom a mladým pokrovým hráčom?
Áno, mám veľmi rád šport. Možno by som chcel spomenúť, že vidím veľa mladých, ktorí prepadli pokru a trávia každý deň v kasínach bez toho, aby videli slnko. Chojte dačo robiť, nejaké živanstvá, zháňajte dievčatá!