V sérií našich exkluzívnych rozhovorov dnes budeme pokračovať, a to rovno vo veľkom štýle – ďalším hosťom nášho nemeckého spadecastu sa totiž stal čerstvý európsky šampión Max Neugebauer. Bývalý basketbalový reprezentant vám v hodinovom rozhovore prezradí o svojom živote, pokrových začiatkoch i o tom, čo je podľa neho v živote najdôležitejšie. Pokiaľ viete po nemecky, prikladáme celý rozhovor, pokiaľ nie, odporúčame vyskúšať automatické titulky alebo si prečítať ďalej to najdôležitejšie z rozhovoru. 

Poker asi nebol tvojou prvou voľbou. Ako si sa k tomu dostal? Vieme, že si bol profesionálny športovec.

„Pochádzam z basketbalovej rodiny. Môj starý otec hral za národný tím, môj otec hral v národnom tíme a potom prišiel rad na mňa. No bohužiaľ aj môj starý otec aj môj otec mali zranenia, roztrhli si krížny väz. A mne sa to stalo dokonca dvakrát. Je tam veľký genetický faktor. V každom prípade som prvýkrát hral v národnej lige, keď som mal 16 rokov. Bolo to super, veľa a tvrdo som trénoval, veľmi ma to bavilo. Ale potom som sa zranil, vždy po tréningu ma niečo bolelo a začal som byť z profesionálneho športu vyčerpaný a prestalo ma to baviť.“

Ako si sa dostal od lopty ku kartám?

„Bola to dlhá cesta, začalo to u hry Magic: The Gathering, mal som vtedy asi dvanásť rokov. Pokiaľ viem, veľa pokrových hráčov to v minulosti hralo. Tam som sa zoznámil s mojím veľmi dobrým priateľom, Bennym. Magic sa často považuje za hru pre deti, ale hrá to veľa ľudí vo veku okolo 20-30 a Benny bol v ňom už v pätnástich veľký talent. A potom ho niekto z Magicu zoznámil s pokrom a povedal mu, že je to tiež veľmi strategická hra a môže tam aj zarobiť peniaze. Keď som potom prestal s basketbalom, Benny mi povedal, že určite musím začať hrať poker, že sa mi to bude veľmi páčiť. Vysvetlil mi nejaké pravidlá a tak som začal hrať.“

Koľko si mal vtedy rokov?

„Myslím, že som mal tak 18-19.“

Ako to potom pokračovalo?

„Začal som potom dosť hrať, hlavne online. Snažil som sa zlepšovať, ale nevedel som ako, tak to bolo také, že vyhral som turnaj, ale potom som to zas prehral lebo som bol príliš sebavedomý a hral vysoké limity. Medzitým som začal študovať fyzioterapiu a tak som sa zmietal medzi pokrom a štúdiom. Vypadol som z nejakých skúšok a musel opakovať ročník a potom k tomu prišiel aj Covid. A tým, že hrávam online som sa medzitým do pokru naozaj zahryzol a začal k tomu pristupovať naozaj seriózne. Neskôr ma začal trénovať Manuel Fritz, mal vtedy malú stajňu hráčov. No a čo sa týka fyzioterapie, potom som urobil skúšku ale rozhodol som sa sústrediť na poker. Medzitým som sa dokonca venoval babysittovaniu detí a takto zarobené peniaze som dával do bankrollu.“

Takže z babysittera sa stal pokrový milionár, krásny príbej! Prejdime teraz k tomu WSOPE, v rozhovore na konci si povedal, že si vlastne nechcel prísť, pretože ťa bolel chrbát.

„Presne tak, áno. Mal som bolesti chrbta, pretože som pomáhal starému otcovi s veľmi ťažkou skriňou. Nebol som ani veľmi motivovaný, hovoril som si, že ostanem doma s priateľkou, ktorej sa nevenujem dostatočne, keď hrávam. Ale potom som sa stretol s mojou tetou, a tá mi hovorila o manifestovaní (pozn. red.: privolanie si úspechu predstavovaním a vedomým myslením na to). Ona sa ma pýtala či tomu verím a tak. Znie to bláznivo ja viem. Ale predstavoval som si to, doslova som cítil na ruke náramok. A nakoniec som teda šiel.“

Tak to očividne fungovalo, všetci by sme potrebovali takú tetu.

„Áno (smiech).“

Čo sa týka jednotlivých dní turnaja, z prvého dňa si postúpil s 113.000 stackom, z druhého si postúpil s približne miliónom. Bola tam nejaká podstatná ruka, na ktorú si spomenieš?

„Druhý deň som mal v jednej z posledných rúk esá, mal som už dosť veľký stack približne 500.000. Bol tam raise, 3-bet, 4-bet jam a call, takže to bol obrovský pot asi za 110bb. Súper mal jacky a flop prišiel king king jack. Tak si hovorím, že to manifestovanie bolo na nič. A zrazu prišlo eso. Úplne som vyskočil, za mnou stál Roman Hrabec, ktorý sa prišiel myslím rozlúčiť a začali sme sa spolu radovať. Zrazu som mal asi 200bb a z tretieho dňa som potom postúpil so štyrmi miliónmi, chipleader mal šesť.“

Ako si sa cítil pred finálovým stolom? Študoval si súperov, pripravoval si sa na to s koučom?

„Snažil som sa získať čo najviac informácií, niečo som vedel aj z ich hry predtým. To mi inak veľmi pomohlo. Radil som sa aj s pokrovými priateľmi, s koučom až tak nie. Mal som aj herný plán, ale žiadne situácie, na ktoré som sa pripravoval nakoniec neprišli. Nemal som žiadne ruky na 4-bet a podobne. Tak som to musel prispôsobiť a to vlastne pomohlo najviac, zmeny, ktoré som urobil za pochodu.“

Kedy si si prvýkrát pomyslel, že by ste si mohli naozaj nasadiť náramok?

„Ešte vtedy, keď som manifestoval s tetou (smiech). A potom, keď sme sa dostali k záverečným dvom stolom a ja som dostal lepší draw a urobil J8 call na bubline. Vtedy som si začal hovoriť, že možno to naozaj vyhrám. Na finálovom stole som si potom všimol, že všetci už boli nejak unavení a pasívni, nechceli robiť chyby. Ale ja som mal iné nastavenie, chcel som bojovať.“

Aká bola tvoja prvá myšlienka, keď pred tebou pristáli všetky žetóny?

„Bol som úplne prekvapený, tešilo ma, že to naozaj vyšlo. Utekal som hneď ku kamarátom, bol tam Roman Hrabec s jeho priateľkou Monikou, tí mi boli veľkou oporou.“

Všetkých určite zaujíma, čo urobíš s výhrou.

„Väčšinu sa chystám investovať. Ale chcem si už dlho kúpiť auto, predtým som nechcel toľko zobrať z bankrollu. Môj život sa tým ale nezmení. Sťahovať sa neplánujem, som spokojný ako bývame s priateľkou teraz.“

Aké sú tvoje ďalšie pokrové zastávky?

„Rozmýšľam o tom ísť na Bahamy. Ale pôvodne som rozmýšľal ísť do Prahy na EPT a v januári mám ísť do Vegas. Uvidíme.“

Je niečo čo by si chcel dodať na záver? Je nejaká rada, ktorú by si chcel dať pokrovým hráčom?

„No, celkovo som strašne šťastný, že som mal okolo seba toľko ľudí, ktorí ma podporovali. Cítil som, že ku mne prichádzala tá pozitívna energia, aj keď som mal útlm tak ma to zas vrátilo do hry. To pre mňa naozaj veľa znamená. Som vďačný aj mojej rodine, že to zvládli aj keď mali z toho najprv starosti a niekedy nevedeli ako to dopadne. A samozrejme priateľke, ktorá pri mne vždy stojí a podporuje ma. Byť partnerom pokrového hráča nie je vždy jednoduché, keď cestujete za pokrom alebo aj doma trávite veľa času hrou online. To by som aj chcel odkázať pokrovým hráčom, že si to treba uvedomiť, koľko času a námahy si to vyžaduje, tripy, online aj štúdium a že niekedy idú ostatné veci bokom. Ale popri tom nezanedbávajte svojich priateľov a rodinu, je to v živote veľmi dôležitý pilier. A vždy keď im môžete dať niečo späť, urobte to. To by bola moja rada.“

Max, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor!

„Ďakujem aj ja!“

Zdroj – KingsResort, vol.at