Päť rokov sa živil ako projektový manažér, keď robil vzdelávacie projekty pre deti v oblasti mediálnej výchovy. Popri práci hrával poker. Najskôr pre zábavu, neskôr s plnou vážnosťou. Až natoľko, že sa z neho od januára stal profi hráč. Zatiaľ veľmi úspešný. Zdenko Slavík patrí od Nového roka k najúspešnejším slovenským hráčom. Vyhral turnaj v Olomouci, kde získal 12-tisíc eur, obdobnú sumu trafil pred časom v rámci German Poker Tour v Rozvadove. Dvadsaťsedemročný milovník Arsenalu Londýn a šiltoviek má našliapnuté k skvelému roku, počas ktorého by mal na výhrach pokoriť hranicu 100 000 eur.

Tvojím poznávacím znamením na turnajoch sú šiltovky. Sú tvojím talizmanom?
„Asi to tak už bude. Nedávno som bol hrať v Olomouci a povedal som si, že to skúsim bez šiltovky. Samozrejme, že sa mi nedarilo. Šiltoviek mám naozaj dosť. Okolo štyridsať, päťdesiat. Už sa zo mňa stal zberateľ. Počas turnaja mi dodávajú istotu, ani neviem, čím to je. Možno nejaké kúzlo. (smiech). Ale je to všetko o hlave, ako si to človek vsugeruje. Som jednoducho poverčivý.“

Podľa čoho si vyberáš šiltovky na turnaj?
„Podľa úspešnosti. Ak som nejaký turnaj už trafil, tak si zoberiem šiltovku, ktorú som mal vtedy na hlave. Na jednej mám napísané Diamond. Tento nápis ma inšpiroval v heads-upe k točeniu all-in s J,7 v diamantoch do AK. Na flop prišli tri diamanty. To som slušne uluckoval.“

Vždy si mal vášeň pre nosenie šiltoviek?
„Nie, nie. Sú to asi tak dva roky, čo som sa do nich zamiloval. Nosím ich najmä na turnaje. Von ich až tak nenosím.“

Obliekaš si na turnaje aj mikiny s kapucňou?
„Občas, ale šiltovky vyhrávajú.“

Zvykneš sa zahaľovať, aby ťa súperi čítali čo najťažšie?
„To zasa nie. Cez tvár si nič nedávam, rovnako tak okuliare nosím len sporadicky. Keď tak na finálovom stole, ale aj to minimálne.“

Ako si vlastne začínal s pokrom?
„Sú identické, ako mal Laco Červený, s ktorým si mal rozhovor pred časom. Tiež ma dostal k pokru biliard. Hrával som v PKO. Vzadu, v krčme bola partička, ktorá tam točila karty, ešte o slovenské koruny. Tak som si k nim raz prisadol. Bol tam aj Ferkan, môj dnes už dobrý kamarát a jeden z najlepších omahových hráčov v našich končinách. Tam sa to celé začalo. Hrávali sme kešku a takmer vždy som z nej odchádzal v pluse. Po mojej osemnástke som začal chodievať do pokrového klubu Daga Paloviča Cézar na Obchodnej. Následne to bol All-in v Slimáku. To som ešte bral poker ako zábavku. Až zrazu prišiel február 2014, kedy som za štvrté miesto na turnaji vo Viedni bral 7000 eur. Tam sa to zlomilo.“

Turnaj vo Viedni mal buy-in 550 eur. Ako si sa naň dostal? Mal si ho vytipovaný?
„Chodieval som tam na menšie turnaje, ale bez úspechu. Sem-tam som niečo vykvaldil, ale takisto sa nedarilo. Potom prišlo toto. Uspel som v kvalifikácii a zrazu to išlo. Po celý čas sa mi darilo. Hoci, keď si teraz pozerám spätne stream z toho turnaja, moja hra nebola taká dobrá. Teraz hrám lepšie. Aspoň si to myslím. V tomto je veľká výhoda, keď si hráč môže pozrieť samého seba.“

Ako si naložil s prvou veľkou výhrou? Dokázal si peniaze ušetriť alebo nastalo obdobie žúrov?
„To druhé. Boli to prvé veľké peniaze. Zavolal som chalanov, urobili sme veľký žúr. Rýchlo som to rozhajdákal. Začal som hrávať väčšie turnaje, skúsil som hrať Eureku, kde som bol na stole s ElkYm. To bol zážitok. Už som sa ale poučil. Keď teraz vyhrám päť či desaťtisíc eur nie som z toho paf.“

Zdenko na fotke s najúspešnejším slovenským hráčom Jánom Bendíkom

Aký to bol zážitok, hrať s Bertrandom Grospellierom, alias ElkYm?
„Paráda. Pritom, pôvodne som sa šiel do Viedne len pozrieť, či nestretnem na turnaji známych hráčov. Bola tam kvalifikácia za 150 eur. Pätnásťminútové levely, 6000 čipov. Slušná turbína. Podarilo sa mi postúpiť.“

Zapájal si sa s ním do hier?
„Áno. Dvakrát som ho blafoval. Neúspešne (smiech). Raz ma docalloval s esom high. Veľa hráčov sa ho pokúšalo bluffovať, musí to byť preňho ťažké, takisto ako aj pre iných známych pokrových hráčov. Nemal som však z neho prehnaný rešpekt.“

Podľa čoho si vyberáš turnaje?
„Väčšinou podľa štruktúry. Mám rád, kde sú v prvý hrací deň aspoň 40-minútové levely, ideálne hodinové. Deep, to je pre mňa.“

Rád si teda počkáš na ruku?
„Áno, nerobí mi problém sedieť. Volám to príliv a odliv. Niekedy hrám skoro každú ruku, inokedy aj dva-tri levely len zahadzujem. Záleží to aj od stola.“

Čo vtedy robíš? Sleduješ akcie na stole ale vypneš?
„Počúvam hudbu alebo si pustím angličtinu. Na Eureke som si užíval celú tú akciu, tam som sa nemusel rozptyľovať. U nás na turnajoch zvyknem kecať na menších turnajoch, v zahraničí je to iné.“

Zvykneš sa rozprávať s hráčmi aj v zahraničí?
„Som tichší, tak ako Phil Ivey. Skôr sa sústredím. Keď som v hre študujem súpera a snažím sa nájsť toho najslabšieho hráča na stole a prísť na jeho slabiny.“

Považuješ sa dobrého čitateľa?
„Snažím sa. Niekedy to naozaj pomáha. Dám ti príklad z nedávneho turnaja v Rozvadove. Na buttone si hráč otvoril, bol som na big blinde. Držal som AQ of. Dal som three-bet, snapol ma. Flop bol 8,8,9 r. Dal som c-bet, zas ma snapol. Na turn prišla päťka, checkol som. Začal rozmýšľať, prišiel mi nervózny. Chcel veľa vsadiť, no napokon checkol. Na river prišla ďalšia deviatka. Mal som teda dva páry a eso. Prešlo päť, či šesť sekúnd a dal all-in. Pokrýval ma. To bolo v hre ešte tak sedemdesiat hráčov. Bol som schopný to zahodiť, ale veľa som rozmýšľal. Na overpár som ho netipoval, to by nikdy nečekol turn. Skôr som si myslel, že má eso a chce to len zobrať. Potom mi napadlo, že možno bluffuje s 10,J, K,J či J,Q a mal len gutshot. Stále som však bol presvedčený, že to zahodím. Zavolali na mňa time.Napokon som to calloval a ukázal mi 10,J.“

Čo ťa primelo ku callu?
„Sčervenal, upriamil sa do seba. Aj som mu povedal, že mám len A high. Uprene som sa naňho pozeral, začal byť nervózny. Jasné, mohol to len skvele maskovať a mať nuts, ale dal som na svoj inštinkt a calloval som. To bola asi kľúčová hra turnaja. Čo sa týka tells niekedy je treba zvolit vhodnú otázku pre súpera, ktorá ho možno znervózni alebo zneistí.“

Zvykneš študovať telly? Pozeráš sa napríklad hráčom do očí?
„To je veľmi náročné, sledovať pohyb a rozširovanie či zužovanie zreničiek. Sú však aj iné telly. Ich najlepším čitateľom na Slovensku je pre mňa bez debaty Marek Blaško. Je v tom brutálny, niekedy sa na vás pozerá aj päť minút. Odporučil mi aj nejaké knižky. Málo ľudí sa napríklad pozerá na nohy...“

Často sa ti stáva, že vnútorný hlas ti povie, aby si zahodil ale nedokážeš to?
„Jasné a poviem ti aj presný príklad. Hral som Grand final, na ČPT. Mal som na stole Vojtěcha Růžičku, ktorý je top českým hráčom. Rešpektujem a obdivujem ho. Otvoril si, hral som s ním prvú ruku. Na buttone som mal 6,4 v cluboch. Hral sme len dvaja. Flop bol 5,3 v kluboch a devina. Mal som teda open straight flush. C-betol, pretočil som ho, calloval. Na turn prišla sedmička. Mal som postupku. Checkol a tu prišla moja chyba. Bol som presvedčený, že betne na riveri, tak som čekol. Posledná karta bola šestka. Takže tam bola päťka, šestka, sedmička a deviatka. Mal asi osemdesiatisícový stack, ja šesťdesiat. Betol štyridsať. Začal som rozmýšľať, čo môže mať. Calloval flop, checkol turn, na riveri betol. Buď blufoval alebo má osmičky a vyššiu postupku. Ešte som mu to aj povedal. Jasné, že som docalloval a mal osmičky. Prehral som si to na turne, to bola veľká chyba.“

Ako dlho to potom sám so sebou rozoberáš?
„Dlho. Najmä po veľkých turnajoch. Zvyknem všetko rozoberať s pokrovou komunitou. Menšie turnaje neriešim.“

Ako veľmi sú na veľkom turnaji dôležité oddych, jedálenský a pitný režim?
„Dobrá otázka. Poker totiž nie je len o štúdiu. Veľa pre mňa znamená psychická pohoda. Keď idú ľudia na denný turnaj po divokom dni je to vidno. Celý deň práca, doma ich sprdne žena, deti, hlava je nepokojná. Príde druhý-tretí level, suck-out a dostaví sa tilt. Tomuto som chcel predísť, preto som začal meditovať a trochu čítať knižky s touto tematikou. Idem sa prejsť, zájdem sám do kina. Čo sa týka stravy dávam si aj tam pozor. Počas turnajov zas zvyknem jedávať orechy. Pár hráčov si to už všimlo. Pre mozog sú super.“

Vyrovnaná psychika je teda asi základ...
„Presne. Nie je to tak dávno, čo sa mi nedarilo. V hlave som mal mnoho vecí. Tak som radšej prestal hrať a išiel na dovolenku. Niekto do toho búši a búši a búši, to ja nerobím. Najťažší bol pre mňa október. Bol som dole, tak som šiel na tri týždne na Srí Lanku. Zobral som si tam knižku Pozitívny poker, ktoŕú som si prečítal. Nie je to ani o rukách, ale skôr o psychike. Rozoberá sa tam meditácia, stravovanie, prístup k hre. Čo robiť pred a po turnaji, ako si dávať pozor na tilt. Ako reagovať po prehratej ruke. Tá kniha mi dala veľa.“

Kto ťa z našich alebo zahraničných hráčov najviac fascinuje?
„Z našich hráčov je to Marek Blaško. Ako som už povedal, jeho telly, to je niečo brutálne. Zo slovenských hráčou ešte obdivujem Maťa Mečiara, ktorý je veľmi dobrý aj online. Zo zahraničných jednoznačne Tiger Woods of poker Phil Ivey.“

Čo plánuješ do budúcna?
„Veľa cestovať. Chystám sa na futbalový šampionát EURO, potom do Ameriky. Čo sa týka z pokrového hladiska, chcel by som si cez leto zobrať nejaký domček s bazénom do podnájmu. Aj s partiou dalších hráčov, ktorí sa tomu chcú venovať profesionálne a urobiť taký grinderský domček. Aspoň na dva mesiace. Kedže v online sa považujem sa uplného amatéra rád by som popracoval na sebe. Takto budem každý deň s pokrovými hráčmi rozoberať handy a videá. Donútil by som sa makať na sebe a posúvať sa vyššie.“

Od januára si toho už povyhrával dosť. Ako si na tom s finančnou disciplínou?
„Napredujem. Dlho som ju nemal, ale už to je lepšie. Nedodržiavam svoj bankroll na sto percent, ale zlepšujem sa (úsmev).