Podľa údajov špecializovanej pokrovej stránky vyhral na turnajoch takmer 100 000 eur. Výrazne si k tejto sume dopomohol aj druhým miestom na Banco Casino Masters, kde skončil druhý. Hneď po úspechu v Bratislave sa presunul do Monte Carla, kde šiel skúšať šťastie v rámci podujatia EPT a Francúzskej pokrovej tour. Ivan Sebelédi sa na Riviére, rovnako ako ďalších podujatiach nebude sústreďovať na turnaje, ale cash. Ten je v jeho pokrovom repertoári hráča, ktorý je členom tímu Nič neviem s head kápom Johnom Juniorom, na mieste číslo jedna.

Ak som to dobre pozrel, hit na Banco Masters je tvojím najväčším turnajovým úspechom čo do sumy. Sleduješ si túto štatistiku?
„Čo sa týka turnajov tak aj áno. Môže byť, že je to zatiaľ môj top.“

Vie to s tebou ešte zamávať?
„Ani nie. Nestalo sa to nejak špeciálne ani pri tej prvej. Hoci, jasné, bolo to fajn.“

Podľa čoho si vyberáš turnaje?
„Dostaňme sa rýchlo k základu, hrám prevažne cash. Zvyknem obiehať turnaje, kde je dobrý cash. Turnaje si vyberám kľúčom buy-in a dobrá prvá cena. Keď už do niečo idem, tak nech je to podujatie ako Eureka. No a top lokálne, domáce turnaje.“

Hral si v Španielsku, Anglicku, Česku, Rakúsku. Máš obľúbené kasíno, kam sa rád vraciaš?
„Praha je zaujímavá počas EPT. Top je však Barcelona.“

Teraz ťa čaká Monte Carlo. Na čo všetko sa tam chystáš?
„Primárne idem na cash. Budem hrať Francúzsku pokrovú sériu, možno dve kvaldy do Main Eventu. Uvidím, či si zahrám H.O.R.S.E.“

Ako si sa vlastne dostal k pokru?
„Na strednej škole sa k nemu preklikal, keď som mal sedemnásť. Herňu som oblafol, že mám osemnásť a založil si účet. Nepoznal som pravidlá, bolo to také, zo srandy. Učil som sa cez freerolly. Na nich som zarobil pár drobných a hneď si klikol kešky. Potom prišli home games a už to išlo.“

Si z Levíc. Aké boli tvoje začiatky so živou hrou?
„Od začiatku som hrával cash. A vedelo to byť poriadne divoké. To ešte u nás nebolo kasíno. Hralo sa v krčme na stole. Dosť sa tam pilo a bolo to divoké. Zábavička, dalo sa tam aj zarobiť.“

Bolo to aj nebezpečné?
(úsmev) „Párkrát tam ostal stôl prevrátený. Pár ľudí bolo medzi stolom a stenou. Mne sa však nikdy nič nestalo. Ako mladý som sa dostal medzi starších hráčov a bolo.“

Išlo ti to od úvodu?
„Hej. Poznal som pravidlá, mal stanvovený koncept. Darilo sa mi aj na turnajoch.“

Začal si potom chodiť na výjazdy do Bratislavy?
„Hej, hoci si ani presne nepamätám, kedy a ako. Prvý klub, čo som navštívil bol asi All-in či Poker 23 u Pietra. Potom Hron a tak ďalej. To som už chodil najmä na cash.“

Môžeš vytiahnuť nejakú príhodu z tých čias, na ktorú nikdy nezabudneš?
„Je ich strašne veľa. Špeciálne si na žiadnu nepamätám. Dobrú ani zlú. Zlého sa stalo veľa, ale to nechcem rozoberať. Každý asi vie, čo všetko sa na našej scéne dialo. Verím, že to je už za nami a bude to len dobré.“

Ako teda vnímaš vývoj slovenskej pokrovej scény?
„Je tu momentálne druhý boom. Ten je jasne vidieť. Prispelo k nemu aj Banco, turnajmi ako Masters. Sú tu super garancie, veľké eventy. Naláka to profi hráčov, poloprofíkov, amatérov, ale aj iných ľudí. Točia sa tu peniaze, o pokri sa hovorí, píše. To je pre všetkých fajn. Napokon, aj ty si tu preto komentoval a teraz sa so mnou rozprávaš. Pokrová ekonomika u nás žije, to je super.“

Keď si otvoril tému prenosov, o ktoré sa stará tím Spadepoker a naša stránka, čo na ne hovoríš?
„Je to super! Ide o parádnu reklamu pokru.“

Zvyknú tvoji kamaráti pozerať a dávať ti počas turnajov spätne informácie?
„Ale áno, jasne. Robia to tak asi všetci. Dostával som informácie aj počas nedávneho Banco Masters. Zobral som si z toho niečo, aj som to využil.“

Ako sa na teba pozerajú hráči zo zahraničia, keď povieš, že si zo Slovenska?
„Pre Američanov je to stále divné. Začnú Ruskom, niektorí sa chytia na Česko-Slovensko. Hlavné mesto Praha. To už je celkom dobré. Mladá generácia hráčov už Slovensko a Bratislavu poznajú. Neviem, či pre poker alebo krásne baby. Ale skôr to druhé (smiech). Na EPT-čkach nás preslávil Janko Bendík, toho poznajú.“

A čo Európania. Tí teba a ďalších Slovákov už registrujú?
„Neviem. Na takej Eureke sa to dosť stratí. Chodí tam veľmi veľa ľudí, tisíc plus. Iné je to druhý, tretí deň. To si zadáš hráča do pokrovej databázy, pozrieš jeho videá. To je už o inom.“

Je veľký rozdiel hrať so Slovákom a zahraničným hráčom?
„Podľa toho s akým zahraničným. Záleží to od výšky buy-inu či kešky. Keby hrám buy-in ako tu, v Bancu (150+15), tak... Tam by som to ani nehral. Vonku sa takéto turnaje nehrajú. U nás ešte nie je taká osveta v pokri. Máme tu menšiu skupinu hráčov, čo ju robia. Poker hrávajú profesionálne, či poloprofesionálne. Väčšina hráčov je tu však rekreačných.“

Na druhej strane, o to väčšiu šancu máš doma teda vyhrať...
„To je jasné. Nie je o čom.“

Hovoríš, že hrávaš primárne len cash. Chodíš len po kasínach alebo si zahráš aj privátne?
„Nechodím na privátne. Radšej kasína. Tam sa cítim bezpečnejšie (úsmev). Jasné, na privátnych sa dá zarobiť, aj veľa, ale tých ľudí treba poznať. Formát kasína mi vyhovuje. Hrávam tam holdem aj omahu.“

Podľa čoho si vyberáš kešku, na ktorú ideš?
„Na EPT-čkach je to dosť ťažké. Všade je plno a ideš cez waiting list. Ak naďabíš na zlý ideš naspäť na waiting list.“

Ako to vyzerá na EPT-čku? Koľko je tam cashových stolov?
„Dvadsať, tridsať, štyridsať. Aj viac ako na turnaji. A sú stále plné. Pritom na waiting liste máš aj sto ďalších ľudí.“

Aké tam hrávaš blindy?
„2/5, 5/10.“

Holdem či omahu?
„Holdem. Hoci, už som hral a omahu. Zo začiatku mi to išlo, už som si myslel, že to bude easy. Ale nie je to tak. Musím byť pri tom opatrný.“

Spomenul si aj H.O.R.S.E. Máš teda zmáknuté všetky kartové hry?
„Viem hrať veľa variánt. Všetko som sa naučil hrať na internete. Viem hrať aj eight či ten game. Asi by som to neporážal vo veľkom, ale viem ich hrať.“

Vieš zaloviť v pamäti a vytiahnuť najväčšiu výhru či prehru počas jednej session?
„To by som nehovoril. Nechávam si to pre seba.“

Ani výhru?
„Mojou najväčšou výhrou je dcéra Lea.“

Viacero hráčov tvrdí, že základom úspechu je štúdium. Vnímaš to tak aj ty?
„Ja veľa hrám. Učím sa hrou. Keď som vonku stretávam sa s veľa kvalitnými hráčmi, učím sa od nich. Pozriem si nejaké videá, prečítam články.“

Na Slovensku ide mladá vlná hráčov výrazne do popredia. Mená ako Marek Fritz, Lačo Červený, Zdenko Slavík, ty a ďalší sa začínate výrazne presadzovať. Je aj toto súčasť druhého boomu? Pred pár rokmi neboli u nás takí úspešní hráči ani také veľké turnaje...
„No, mladá vlna. Sme tridsiatnici. Ja som mal tridsiatku 1. januára tohto roka. Poker sa u nás vyvíja. Stačí sa pozrieť do minulosti. Prišla osveta, prvé kasíno, pokrové portály. Pomaly sa dostáva poker do telky. Všetko má náväznosť.“

Myslíš si, že poker na Slovensku má veľký potenciál?
„Noooo. Poker tu hrá veľa ľudí. U nás v Leviciach to máš tak, aj keď našinci nemajú veľa peňazí, na hazard a iné športy si vždy nejaké nájdu.“

Máš nejaký pokrový sen? EPT, WSOP?
„Jeden som si splnil začiatkom tohto roka, keď som bol na šestnásť dní v Miami, konkrétne West Palm Beach. Videl som, odohral som. A hoci sa mi tam pokrovo veľmi nedarilo, na cashi aj na turnajoch, bolo to super. Keby som nemal doma povinnosti, rodinu, dcéru, tak sa tam aj sťahujem.“