Volám sa Matt Affleck a som profesionálnym hráčom pokru. Moja ruka sa odohrala na Main Evente WSOP v roku 2010. V hre bolo posledných 15 hráčov.

Bolo to v období, kedy som bol čerstvý zoštátnicovaný ekonóm. Keď som bol prvák, ľudia, ktorí končili, dostávali lukratívne ponuky od najväčších finančných spoločností sveta. Než som ale zoštátnicoval ja, situácia bola úplne iná. Kríza vrcholila a dostať dobrý job bolo takmer nemožné.

Rok 2010 bol pre mňa prvým rokm, kedy som sa pokúšal uživiť pokrom. V tom turnaji som veľmi veľa času strávil na featured table, bolo mi venovanej naozaj kopec pozornosti, k tomu všetky tie kamery... viete si asi predstaviť, že to bolo vcelku hektické.

Pre anglicky rozumejúcich čitateľov tu máme celé video v origináli

Večer pred osudnou rukou, bolo to po ukončení šiesteho dňa, so mnou robili rozhovor. Dal som si dolu okuliare a potom ich tam zabudol, takže celý Day 7 som hral bez nich. Sotva vidím na karty, musím poriadne žmúriť, aby som ich rozoznal. Navyše som sedel na seate, z ktorého bol na board snáď najhorší výhľad. Mal som problém rozlíšiť club od spadu alebo osmičku od šestky. Počas najdôležitejšieho dňa mojej pokrovej kariéry.

Každopádne, bola to fantastická šanca dostať sa do November Nine. Nie len, že som bol druhý na chipoch, ale jediného hráča, ktorý ma mohol vyradiť, posadili rovno po mojej pravici, takže som mal na neho celý čas pozíciu. Takže aj keď bol chip leadrom Jonathan, vďaka pozícii som to bol ja, kto mohol na stole diktovať tempo.

Pôvodné video inkriminovanej partie

Akcia v hande začala raisom od Jonathana Duhaela z cut-offu na 575,000. Ja, sediac na buttone, som si našiel esá. Začínalo mi byť absurdné, ako veľa monstrov mi chodilo. Dostať esá na dealerovi je navyše ešte o to hodnotnejšie, že v porovnaní napríklad s UTG, na tejto pozícii vám ľudia nebudú veľmi veriť. Re-raisol som teda a dúfal v jediné – že niekto urobí nejakú veľkú chybu. Prvé miesto v turnaji bolo osem miliónov dolárov. A osem miliónov dolárov je suma, s ktorou môžete mať na život vystarané.

Duhamel 4-betol na 5,250,000 a ja som sa rozhodol, že iba dorovnám. Mal som na to niekoľko dôvodov. Bola veľmi veľká šanca, že na flope bude pokračovať ďalšou stávkou za aspoň 4 milióny. Druhým dôvodom bol fakt, že s esami sa nebojím skoro žiadneho flopu. Sú najlepšou rukou na slow-play.

Flop prišiel T-9-7 rainbow. Nehrozila tam žiadna flush draw, akurát pár rúk mohlo flopnúť postupku, ale šanca, že by niektorú z nich 4-betol pre-flop, mi prišla dosť mizivá. To isté platilo aj pre potenciálne sety. Skrátka, v túto chvíľu by Jonathan nemal mať žiadnu ruku, ktorá by ma porážala.

Ako som spomenul, od súpera som očakával ďalšiu stávku, ale Jonathan prekvapivo iba checkol. Keď toto hráč spraví, väčšinou mi to hovorí, že namiesto úplného airu, s ktorým by bluffoval, musí mať aspoň niečo. Niečo, čo nie je dosť silné a chce sa dostať do showdownu. V pote bolo okolo 10 miliónov chipov, takže kľudne som na flope mohol vsadiť 5 s tým, že ak to pošle, môžem bez prolémov dorovnať, a ak callne, na turne mať stack vhodný na shove.

Jonathan iba callol, čo ma opäť trochu prekvapvilo. Každopádne, išli sme na turn a bolo jasné, že ktokoľvek vsadí, stávka bude all-in. Ďalšou kartou je queena. Stále som presvedčený, že som najlepší a je mi jasné, že to tam pošlem. Jediné, v čom dúfam je, že keď poviem „all-in,“ tak nedostanem call v prvej sekunde“. Čokoľvek iné znamená, že som popredu a chcem, aby to doplatil.

Ak Duhamel callne, sú iba dva scenáre - buď bude Matt Affleck masívnym chip leadrom alebo vypadne

Myslím, že napokon tankoval asi 5 alebo 6 minút a to bola pre mňa veľmi dobrá správa. Po tak dlhom čase som nečakal, že to dorovná, ale nakoniec to naozaj dal.

Jednou z predností naozaj dobrého hráča pokru je, že dokáže nevnímať peniaze, o ktoré sa hrá a žetóny považovať iba za nástroj. Za akúsi armádu, ktorú strategicky posielate do boja tak, aby ste maximalizovali svoje šance na výhru. Lebo v konečnom dôsledku, poker nie je nič viac, než hra, kde je vašou úlohou robiť správne rozhodnutia. V tejto partii ale išlo v prepočte o asi 3,300,000 dolárov. Aby som tomu dal nejaký kontext, najväčší pot, aký som dovtedy hral na cash game, bol desať tisíc. Na takéto niečo sa proste nedá pripraviť.

Keď callol, bol som presvedčený, že má kingy, ale Jonathan iba pokrútil hlavou. Ja som otočil svoje esá, bola to samozrejme najlepšia ruka a... povedzme, že vypadnutie z turnaja bolo niečo, nad čím som dovtedy ani len na sekundu nepremýšľal.

V istom zmysle mi celá táto situácia prišla ako zadosťučinenie. Rok predtým som mal tiež deep run, no vypadol som na 80. mieste. Teraz som si hovoril „Wow, ja ten turnaj predsa len vyhrám.“ Vedel som, že ak to vyjde, zmení mi to život.

Chvíľu som bol proste v šoku. Tragikomické bolo, že keďže som nemal svoje okuliare, tak mi moment trvalo, než som si bol istý, že dealer naozaj na river vyložil diamondovú osmičku. Bol som v šoku. Nebol som schopný uveriť, že sa také niečo mohlo stať. Nečakal som, že by som sa mohol ocitnúť v takom obrovskom pote voči chip leadrovi.

Odpálil som práve svoju najlepšiu šancu stať sa víťazom Main Eventu? Zahral som tú ruku zle? Bol to najväčší pot, aký som kedy hral a aký kedy pravdepodobne budem hrať. Skrátka, strašne veľa mi toho lietalo v hlave a nevedel som, ako reagovať.

S odstupom času je to možno aj dobre, že to takto dopadlo. Pokiaľ by som ten turnaj vyhral... viete, ak dosiahnete vrchol vo svojej kariére príliš skoro, aké ciele si potom stanovíte? Keby som bol zvíťazil, zrejme by som sa už dnes hre nevenoval tak veľmi, ako sa jej venujem teraz. A v konečnom dôsledku, umiestnil som sa 15. na Main Evente World Series of Poker za vyše päťstotisíc dolárov. To zas neznie tak hrozne.