Tak, ako je Bratislava hlavným mestom Slovenska, je aj metropolou tunajšieho pokru. I preto do mesta na Dunaji prichádzajú často hráči zo všetkých kútov krajiny. Výnimkou nie je ani Ľuboš Antalík z Levíc, ktorý má za sebou aj mnoho skúseností zo zahraničia. Počas nich sa stretol s viacerými hviezami pokru či spoločenského diania.
Ako dlho hrávaš poker?
„Asi tak sedem-osem rokov. Prvýkrát som ho hral počas štúdia na vysokej škole v Banskej Bystrici. Okamžite som začal hrávať na internete za playmoney či rôzne freerolly. Časom som skúsil hrať aj naživo a chytilo ma to. Live poker je úplne o niečom inom. Cítim sa lepšie, keď hrám s ľuďmi, vidím ako reagujú, čo robia. Internetový poker je veľmi matematicky náročný a z roka na rok ťažší a ťažší. To nie je pre mňa (smiech).“
Takže online nehrávaš?
„Sem-tam áno, ale väčšinou sa zúčastňujem live turnajov.“
Ako veľmi pri live turnajoch študuješ hráčov a ich tells?
„Každá ruka je iná a stále prináša niečo nové. Snažím sa pozerať, kto má koľko blindov, na akej je pozícii, aký typ hráča to je, či som s ním už niekedy hral alebo ho nepoznám, v akej fáze turnaja sa nachádzame. Tých faktorov je veľmi veľa. Vždy sa snažím si to dať dokopy a zložiť celú skladačku.“
Čo hovoríš na hráčov, ktorí majú pri stole šiltovky, mikiny či slnečné okuliare?
„Je to ich vec. Ja to nerobím. Párkrát som si dal okuliare, ale necítil som sa v tom komfortne, tak ich dal dole.“
A čo poker face? Máš nejaký nacvičený?
„Niekedy som skúšal taký, ako robil Tom Dwan (na videu). Aj teraz mám jednu či dve nacvičené.“
A čo rozprávanie pri stole?
„Nerobí mi problém. Akurát, keď som ja v hre, mám rád ticho. Snažím sa sústrediť. Nechcem dávať žiadne telly. Na veľkých turnajoch býva ale normálne.“
Na druhej strane, neuspáva ťa niekedy to ticho?
„To nie. Navyše, keď som ja ticho to neznamená, že niekto iný bude takisto. Zažil som borcov, čo sa nevedeli zastaviť. Až kým nevypadli.“
Vráťme sa ešte k tvojím začiatkom. Ako vnímala rodina, keď sa z teba stal pokrový hráč? Nebáli sa, že nebudeš úspešný a peniaze prehráš?
„Doma vedeli, že hrávam poker na internete. Otec to bral v pohode, mama mi neustále prizvukovala, nech neprehrám aj posledné peniaze. To je ale asi taká klasika. Zatiaľ som ale v pluse, takže je to dobré.“
Darí sa ti aj v keške?
„Až tak veľmi ju nehrávam. Začal som sa jej venovať len nedávno, asi tak pred pol rokom. Naozaj ma oveľa viac bavia turnaje. Cash je náročnejší. Najmä u nás v Leviciach. Veľkú úlohu tam zohráva faktor peňazí. Sú ľudia, čo si môžu všetko dovoliť a podľa toho aj hrajú. Na druhej strane sú tí, čo to tak neberú. A ja takto nechcem prehrávať.“
Rozprávali sme sa počas turnaja Banco Masters s garanciou 100 000 eur. Zvykneš si vyberať podobne väčšie turnaje alebo hrávaš aj denné, s menšou garanciou?
„Cez týždeň chodievam k nám do Levíc, oveľa radšej však hrávam turnaje s deep štruktúrou, kde sa točia aj dobré peniaze. Nech sa na tom dá zarobiť.“
Na viacdňových turnajoch je potrebná trpezlivosť. Mal si ju vždy, alebo si niekedy strácal nervy a posielal aj divoké all-iny?
„S trpezlivosťou som nemal nikdy problém. Uvedomujem si, že hrám za svoje peniaze, nechcem o ne len tak prísť. Preto ani nezvyknem hovoriť hráčom, ako a čo zahrali. Do turnajov investovali svoje financie, tak je to na nich. Tilt ma preto nechytá. Skôr sa snažím študovať, pozerať videá a posúvať svoju hru.“
A čo nervozita z veľkých rúk. Najmä pri začiatkoch sa mnoho hráčov pojaší...
„Na internete som nemal byť z čoho nervózny. Bol som tam len ja a obrazovka. Jasné, že počas úplne prvého turnaja som z úvodu trochu nervózny bol, ale kto nie? Z úvodu turnajov sa aj teraz možno ešte necítim úplne komfortne, ale rýchlo to zo mňa opadne.“
Zvykneš rozoberať ruky s pokrovou komunitou alebo si samouk?
„Sme partia, s ktorou sa bavíme o rukách a rôznych herných situáciach. Keď sa aj ocitnem v neznámom prostredí nemám problém sa dať s niekym do reči a podebatovať o akcii. Čím viac mozgov pokope, tým lepšie.“
Pozerávaš priebeh veľkých turnajov EPT, WPT ši WSOP?
„Áno, zvyknem si zapnúť streamy. Najčastejšie EPT. So zámorskými turnajmi je to pre časový posun náročnejšie. Sledovanie týchto turnajov mi dáva veľa. Viacero kamarátov mi síce hovorí, že na čo to pozerám, keď im nevidím karty, no práve to ma najviac baví. Odhadovať, čo, kto s akou rukou zahrá.“
Akú máš úspešnosť?
„Niekedy sa to podarí (úsmev). Keď aj nie rozoberám potom, či je profitabilné hrať kombinácie, s ktorými sa do hry pustili daní hráči.“
Pokrová databáza informuje, že si hral aj podujatia série Eureka s buy-inom 1100 eur. V Barcelone si mal počas hrania aj zaujímavý zážitok. Pochváľ sa...
„Stretol som na tom turnaji futbalovú hviezdu tamojšieho klubu FC, Neymara. Bolo to super. Stalo sa to už po hlavnom turnaji, keď som naskakoval do päťstovkového turba. Hral som si na svojom stole, keď v tom sa pri vedľajšom stole začalo zbiehať množstvo ľudí. Najskôr som si myslel, že tam asi hrá nejaký známy pokrový hráč. Potom som zistil, že je to futbalová hviezda Neymar. Postavil som sa do radu a išiel sa s ním vyfotiť. Skvelý žážitok.“
Si aj fanúšikom Barcelony?
„Nie, nie som. Ale mám rád dobrý futbal, oni ho hrajú, tak si ich rád pozriem.“
Nemal si počas prvého veľkého turnaja v zahraničí roztrasené kolená? Predsa len, konkurencia je tam úplne iná...
„Je to tak, ale mňa to motivovalo. Od zlých hráčov sa totiž nemáš čo naučiť, to sa dá len od dobrých. A tých tam je plno.“
S ktorým slávnym hráčom si sa niekedy ocitol na stole?
„Niall Farrell, čo je víťaz EPT na Malte spred roka. Bola to úžasná skúsenosť.“
Máš obľúbených hráčov?
„Menilo sa to. Keď som začínal na internete bol najväčším borcom Tom Dwan. Ten fičal. Phil Ivey fičí stále. Teraz sú to Ole Schemion a Dzmitry Urbanovich, tí všeto valcujú. Nemám jedného konkrétneho obľúbenca, skôr sledujem veľké podujatia a inšpirujem sa hrou tých najlepších.“
Prenosy sa už robia aj na Slovensku. Zvykneš klikať na našu stránku Spadepoker.tv?
„Jasné. Je to super, že vznikla takáto stránka. Poker je na Slovensku populárny, aj prostredníctvom vašej stránky sa dostáva ešte viac do povedomia. To kvitujem.“
Ako hodnotíš vývoj slovenského pokra, zlepšuje sa?
„Ale áno. Pri pokri však treba mať všetky sorty hráčov. Dobrých, ale aj poslabších či divokých. Napokon, skúste prísť do Levíc a zistíte, čo je to poker (smiech). Mimochodom, keď sa bavíme o pokri o tejto komunite, musím pozdraviť skupinu Nič neviem, najmä Johna Juniora. On(i) už vedia, o čo ide.“