Eli je známy svojím temperamentom a chuťou do hrania. Napokon, ak by sa členstvo v Sieny slávy udeľovalo na základe vášne pre poker, Elezra by bol členom smotánky už poriadne dlho. „Desaťkrát som sa umiestnil na platenom mieste v rámci tohtoročných turnajov WSOP, dvakrát som bol na finálovom stole. Nehrám však len turnaje. Po tom, čo strávim jedenásť, dvanásť hodín pri turnajovom stole smerujem rovno do kasín Aria či Bellagio, kde hrám do piatej rána cash. Po pár hodinách spánku začína ten istý kolobeh. O jedenástej pred obedom turnaj, potom zas cash. Prečo to všetko? Lebo milujem poker!“ vyhlásil päťdesiatpäťročný Elezra, ktorý je do Siene slávy nominovaný po prvýkrát.
Vo Vegas hrával od roku 1987 a už vtedy sa venoval kartám päť, šesť dní v týždni. Baštil ho každou časťou tela. Už síce nehráva o také vysoké stávky ako niekedy, no stále vie navýšiť o poriadne vysokú čiastku. To je Eli.
„Po smrti Chipa Reesa som sa spriatelil s Doylom Brunsonom, stali sa z nás veľkí kamaráti. Zvykli sme spolu telefonovať hodiny, rozprávali sme sa o všetkom možnom. Veľakrát mi hovoril, že má zdravotné problémy a nechce prísť v takom stave do kasína. Len som sa pousmial a povedal mu, že poker je jeho liek, najlepšia možná medicína. Keď je naozaj chorý, nech dvihne ten svoj veľký zadok a príde do kasína, pretože pri stole sa nikdy necítil zle. Prisahám, že to tak bolo. A ja som na tom takisto. Pri pokri necítim bolesť, nie som chorý. Jednoducho milujem túto hru a rád pri nej zarábam,“ povedal Eli so širokým úsmevom.
Držiteľ troch náramkov zo série WSOP má za sebou pozoruhodný život. Eliahu Ilan Elezra, ako znie Eliho celé meno, sa narodil v izraelsom Jeruzaleme. Bol členom elitnej vojenskej jednotky, tzv. brigády Golani, kde mal hodnosť poručíka. Bojoval v Libanonskej vojne, získal viacero vyznamenaní. Po vážnom zranení nohy armádu opustil. Už počas maródky hrával poker, následne odišiel na Aljašku, kde začínal v konzervárni, následne sa živil ako taxikár. V spoločnosti kolegov z áut začal hrávať poker. Hra ho rýchlo pohltila a začal ju študovať. No a keď ho jeho nevlastná sestra zavolala do Las Vegas, spojenie Elezra – poker sa začalo napĺňať naplno.
„Hneď od začiatku som začal hrávať o zaujímavé sumy. $20/$40 a $40/$80 dolárové cashe, turnaje v Omahe či Stude. Spoznal som sa Scottym Nguyenom, čo mi takisto pootvorilo dvierka do mnohých kasín. Prvý turnaj som hral v Horseshoe. Aj tie ma bavili, ale viac som inklinoval k hre o peniaze. Turnaje boli pre Phila Hellmutha, ja som hrával cash. A hoci som neraz prehrával a dosť, nič sa nemenilo na mojej láske k hre. Už som bol vo Vegas dostatočne usadený a podnikal som. Keď som aj prišiel o desiatkytisíc dolárov pri stole, biznis mi ich okamžite vrátil. A tak som začal hrávať aj blackjack, baccarat a iné hry,“ spomínal Elezra.
V 90. rokoch minulého storočia sa Elezra prepracoval na pozíciu uznávaného hráča cashu, ktorý mal otvorené dvere v každom kasíne. Z blindov v hodnote desiatok či stoviek dolárov zrazu prešiel na $500/$1,000 dolárové vklady. Na stoloch sa stretával s hráčmi ako Howard Lederer, Annie Duke či David Grey.
No a keď na jeseň roku 1998 otvoril Bobby Baldwin kasíno Bellagio, Eli našiel svoj druhý domov. Niekdajšia ryba začala plávať v mori, ako žralok. „Vtedy som urobil najväčší skok svojej kariéry. Hrával som s blindami $1,000/$2,000 či $1,500/$3,000 s Doylom a Chipom a vyhrával som. Vtedy som zarobil obrovský balík peňazí. Hrali sme všetky hry. Nielen holdem, ale aj H.O.R.S.E., PLO, Deuce to Seven Triple Draw. Ľudia si mysleli, že som šialený, hrať s najlepšími rôzne hry. Ja som to bral ako výzvu. A darilo sa mi,“ povedal Elezra.
Poker zaznamenával stále väčší a väčší boom. Do hry vstupovali nové mená a hráči ako Chau Giang, Jen Harman, Jason Lester, Gus Hansen. Spolu s nimi sa zvyšovali aj stávky. Nebolo divné, keď veľký blind mal hodnotu 12-tisíc dolárov! „Moja rodina mala v tom čase dvadsať obchodov, darilo sa nám. Pri stole to však nezohrávalo žiadnu úlohu. Len si to predstavte. V priebehu dvoch, troch minút ste mohli vyhrať či prehrať tristo, štyristotisíc dolárov. Bol to vyšší level biznisu. Pamätám si, že raz som prehral 1,1 milióna. Za jeden deň. To je môj najväčší jednorázový zlý výsledok. Bolo to v partii s Johnom Youngom Brownom, majiteľom KFC a guvernérom štátu Kentucky. Naopak moja najväčšia výhra za jeden deň bola 1,8 milióna dolárov. Cítil som sa po nej... nedotknuteľný. Vtedy som si uvedomil, ako vás môžu karty zlomiť alebo povzniesť k výšinám v takom krátkom čase.“
Elezra hrával cash games roky. Zlom prišiel s WSOP 2003 a výhrou Chrisa Moneymakera (mimochodom, jedného z jeho protikandidátov v hre o miestenku do Siene slávy). Moneymaker bol muž z davu, amatér, do turnaj nikto. Po ňom sa stal celebritou a mužom, ktorý odštartoval obrovský boom. Každý sa chcel inšpirovať jeho príbehom. Z ničoho získať všetko. Na Main Event zrazu nechodili stovky, ale tisícky hráčov. Aj Eli sa zmenil. Začal hrávať turnaje. „Keď sa ten boom začal, moje deti sledovali poker v telke. Stále sa ma pýtali, prečo ma pri stole nikdy nevidia. A tak som začal hrávať turnaje.“
O rok neskôr mohol mať na dosah ruky veľký úspech. Ocitol sa v hre s Gregom Raymerom. Áno, tou fosíliou. Eli a Greg mali v tretí deň najväčšie stacky. V prvej hre si našiel Eli pár deviatok, Raymer mu dal three-bet, Eli zahodil. Na flop, kde bola najvyššia karta prišla aj deviatka. Raymer mal, samozrejme, AK. Do dnešného dňa sa Eli sám seba zvykne pýtať, čo by sa dialo... My vieme jedno. Raymer najprestížnejší turnaj napokon vyhral, zatiaľ čo Elezra skončil na 170. mieste. „Pamätám si, že po vyradení som bol neuveriteľne nahnevaný a sklamaný. Zachytili ma kamery, ten výraz preto vidím často. Po vypadnutí som vyhlásil, že do roka vyhrám turnaj, kde bude za prvé miesto milión dolárov. Podarilo sa mi to už za tri mesiace v Mirage,“ pousmial sa. Počas cesty k triumfu si poradi aj s takými hráčmi ako Daniel Negreanu, John Juanda, Scotty Nguyen či Gabe Kaplan.
Napriek týmto úspechom sa Elezra najviac dostal do povedomia pokrového sveta účasťami v šou High Stakes Poker, ktoré vysielala americká televízia sedem sezón, v rozpätí rokov 2006 – 2011. „Najskôr som bol skeptický. Predsa len, mali sme hrať pod kamerami, s odkrytými kartami. Ale išiel som do toho. A urobil som dobre. Stal som sa známym a populárnym. Ako Matt Damon,“ povedal so smiechom.
Dôvody naň musel mať aj na základe výsledok. Počas šiestich sezón (v siedmej už pre kauzu Full-Tiltu nehral) patril k najväčším víťazom.
A tým je aj v dnešných dňoch. Napokon, ak máte dostatok peňazí, môžete sa o tom presvedčiť aj sami. Stačí zájsť do Vegas a skúsiť nejaký ten turnaj či cash, Eli tam bude.
Koncom októbra sa dozvieme, či bude aj novým členom Pokrovej Siene slávy. „Zabil by som, aby som tam bol. Ak ma tam naozaj zaradia, budem neuveriteľne šťastný,“ dodal Eli Elezra.
