Ak by mal americké občianstvo, o sfilmovanie jeho životného príbehu by sa bili poprední režiséri. Ako malý chlapec si robil výpisky športových výsledkov a robil z nich rebríčky a štatistiky, sníval o práci matematika. Do puberty sa dostal vďaka pokru až v 22 rokoch. Kartová hra mu dopriala pozoruhodný život i veľké výhry. Jozef „TheLastNail“ Cibiček sa rozrozprával pre Spadepoker o jeho neobyčajnej kariére.

Kto sa s tebou rozpráva musí žasnúť nad tvojou pokrovou slovnou zásobou. Je vidno, že o tejto hre vieš neuveriteľne veľa. Kedy nastal tvoj prvý kontakt s pokrom?
„Nie som veľmi racionálny človek čo sa týka plánovania. Aktívnejšie manažovanie života u mňa začalo možno tak pred dvoma, troma rokmi. Vždy som bol hráč. Počítačových, ale hlavne matematicko-logických hier. Na druhej strane som od seba vždy vyžadoval disciplínu. Rodičia ma dosť viedli k súťaživosti. Od olympiád po športy. Skoro všetko, čo som niekedy robil, som bral veľmi vážne. O pokri som sa prvýkrát dozvedel v roku 2008. Dovtedy som karty defacto vôbec nehrával. Spolužiak mi dal vtedy tip, že ak sa zaregistrujem na pokerstrategy, dostanem zadarmo 50 $. Zapísal som si to do mobilu, ale nejako som to neriešil. O pokri som veľa nevedel. Chalani ho hrávali cez prestávky v škole, ja som sa na nich hlavne pozerával, až o dosť neskôr som začal i ja. Celkom som to na začiatku odcudzoval. Keď však prišli prázdniny a mal som voľno, v mobile som našiel tú poznámku k peniazom zadarmo. Nemal som čo robiť, na manuálnu brigádu som bol lenivý, tak som si povedal, že to skúsim chvílu hrať a vybrať nejak tých 50$.“

Darilo sa ti?
„Nie. Nevedel som o pokri nič. 50$ som prehral. Následne som však vyhral jeden dolár na freerolle. Urobil som si bankroll manažment, začal hrávať desať centové sitká. A tak som sa rozbehol znova. Za pol roka som hrával midstakes cashgames.“

Takže si na účet peniaze nevkladal. Všetko si vypracoval z doláru?
„Áno, všetko to rástlo z toho 1$. Mal som vtedy posledných pár dní možnosť hrať freerolly, ktoré okrem mňa hralo niekoľko sto ľudí s tým beginner statusom herne. Prvé miesta brali dolár. Nejako som sa k tomu prefoldoval. Potom ma to proste chytilo a na roky sa stal poker vecou o ktorej som rozmýšlal takmer nonstop.“

Na to môžem povedať len waaaw!

(úsmev) „Osobne poznám desiatky hráčov čo mali podobnú cestu ako ja, stretávali sme sa na akciách. Dnes sa to už zdá takmer nemožné, no vtedy bol poker traffic úplná džungla a všetky promoakcie herní zabezpečovali šialené benefity pre regulárov, nie ako tomu je dnes... S hráčmi som sa zapájal do debát, vytvorili sme si skupiny, kde sme si vymieňali informácie. Bola to pre mňa obrovská vzpruha. V tom čase som nerobil nič iné, len sedel za počítačom a hral poker. Nerozmýšľal som, že by som tak mohol zarábať veľké peniaze, bavila ma hra, stále viac a viac.

V čase úplných začiatkov som mal dlhodobú známosť, no aj keď som šiel na chatu som hrával tie 10 centové sitká. A to som ešte nevedel, že sa dá multitableovať. Chcel som hrať každé jedno. Na každého hráča som si vtedy písal poznámky do zošita, ktorý som mal pri sebe, pamätám si, že už vtedy som veľmi riešil sizingy a timingy súperov, dokonca ich avatarov a krajinu pôvodu :D. Videl som v tom zmysel. Neskôr som dostával nejaké body na pokerstrategy, posúval sa v lokálnych rebríčkoch. Peniaze boli druhoradé. Posúval som sa v statusoch z bronze, na silver, až na diamant, to ma vtedy veľmi bavilo sledovať. Dostal som sa k promo akciám, veľkým párty, golfovým výletom, adrenalínovým výletom. Toto všetko vtedy organizovalo pokerstrategy.“

A všetkých týchto eventov si sa aj zúčastňoval...
„Tak rok a pol vačšiny z nich.To bola moja oneskorená puberta. Mal som vtedy 22-23 rokov, dovtedy som bol extrémny slušňák. Až vtedy som sa začal tak „pubertiacky“ opúšťať. Čo-to som zažil, pocestoval. Som rád, že som to zažil, bolo to super.“

Aké boli tie žúrky?

„Poviem ti úsmevnú príhodu z prvej. Išli sme do Hamburgu. Vedel som, že sa tam bude tancovať. No ja som netušil ako, nikdy som netancoval. Tak som si pustil YouTube a učil sa. Asi týždeň som trénoval, tak tri hodiny denne. Prišiel som tam a naplno to rozbalil. Bolo to neuveriteľné! Svoju prvú párty v živote som pretancoval do deviatej rána, tancoval som snáď s každou babou, čo tam vtedy bola.“

Ako dlho ti trvala cesta od jedného dolára k týmto akciám?
„Na začiatku prázdnin 2008 som sa dostal k spomenutej päťdesiatke. Na konci augusta som vyhral ten dolár a potom to už šlo extrémne rýchlym tempom. Bol som na seba totiž nahnevaný, že som predtým prehral. Myslel som si, že mám na viac, len potrebujem systém. Začal som si čítať všetko dostupné o stratégii a rozmýšlal, čo by som mohol hrávať. Začal som tie micro SnGs. Keď som mal asi 30 dolárov som presedlal na shortstack strategy cash game, zdalo sa, že je tam viac peňazí a môžem rýchlejšie napredovať. O pár dní som už hrával ako bigstack. Začal som hrávať ako nit, dokonca aj 8/6. A čakal som. Za pár dní som mal stovky dolárov. Boli tam strašne zlí hráči. Story of the first year: ja som mal vždy set a stackoval toppár s topkickrom, to je to, čo si z hry najviac pamätám... V prvej polke roka 2009 som už hral blindy 2/4-5/10, úrovňou porovnatelné s dnešnými hádam microstakes online.“

Koľko si takto navyhrával?
„Nechcem hovoriť konkrétne sumy, ale bolo toho dosť (úsmev).“

Väčšinu príjmov si mal z online?
„Asi tak 90 percent.“

Keď sme spolu v lete spolukomentovali si mi povedal, že teraz sa už moc pokru nevenuješ, ale viac športuješ a objavuješ nové sféry života. Máš ešte nutkanie hrať poker?
„Jasné. Často. Prvá vec, čo ráno často urobím je, že zapnem počítač a pozerám sa, čo sa hrá z highstakes, pozriem si niekoľko hand histories, niekedy strategy videá, chcem mať prehľad. Ale nehrám, dnes som skôr fanúšikom tejto hry. Nehral som napríklad aj tri týždne vkuse. Baví ma teraz dosť cvičenie a rozbieham nejaké biznis plány.“

Ale na poker myslíš asi často...„Samozrejme! Poker je úžasná hra. Domyslená. Veľmi ma zaujíma teória za hrou a kompletnosť stratégie. Riešením je strom akcií. Niekto hrá isté range tak, iný inak, niekto má také betting/checking/raising tendencie, čo ovplyvňuje všetky jeho range a možné akcie aj na ďaľších streetoch, je krásne vidieť ako sa všetko dá stále presnejšie a presnejšie riešit, nie pre konkrétne ruky, ale pre súbory rúk... Baví ma o takýchto veciach rozmýšľať. Niekedy ma dosť bavilo aj hranie, ale drvivú vačšinu mojej kariéry ma bavilo nad hrou hlavne rozmýšľať, analyzovať ju, hľadať riešenia na situácie. Každý spot je akoby nejaká logická úloha a má nejaké optimálne riešenie, ktoré sa dá a treba hľadať.“

Stretol si sa počas toho obdobia pri hraní vysokých cashov so slávnymi hráčmi?
„Áno. V jednej session som hral s Phillom Laakom či Samom Trickettom. Veľký priestor na hru som s nimi však nemal, oni mali cez 400 BB, ja asi tak 120. Zapojil som sa možno do troch rúk, aj to nie veľmi aktívne. Deep highstakes sessions som hral hlavne vo Viedni, tam však neboli svetoznámi hráči.“

Stále so sebou nosíš notes. Je stále plný poznámok?
„Jasné, to treba.“

Koľko si ich za kariéru zapísal?
„Zopár. Niekedy som si stále písal do mobilu, ale zistil som, že telefón je neuveriteľný zlodej času. Jedného dňa sa mi pokazil a bol som normálne šťastný. Zbavil som sa smartfónu a používam Nokiu z roku 2005. V nej vydrží baterka aj deväť dní. To je super, zrazu mám o dve hodiny denne času naviac!“

Na nete si známy pod nickom TheLastNail. Ako si k nemu prišiel?
„To je tiež zaujímavá historka. Bol som na strednej a v poslednom ročníku som zrazu prestal chodiť do školy. Začal som si riešiť otázku zmyslu života. Zdalo sa mi, že neodkladne musím vedieť prečo žijem, inak vlasne aj výber vysokej školy je úplne náhodný. Defacto tri roky som sa tak túlal. Nikto moc nevedel kde vlastne som a čo robím. Hral som vtedy dosť šach a cestoval po turnajoch. Veľa ľudí, na čele s mojou mamou, si vtedy myslelo, že som úplne stratený prípad a keď do toho všetkého ešte prišiel poker, tak mama mi dala veľkú prednášku o tom, ako to bude posledný klinec do mojej rakvy. Tým pádom z angličtiny the last nail..“

Z čoho si žil?
„Z ničoho. Mal som nejaké drobné, ale to bolo tak všetko. Keď mi došli peniaze, prosil som rodičov. Nemal som nič, ujali sa ma v jednom kresťanskom zbore, kde som hľadal Boha. Niekedy sa mi stalo, že som celú noc chodil po meste a len tak sa rozprával s bezdomovcami. Niektoré boli super rozhovory, veľa mi to dalo. Po troch rokoch som prišiel na to, že na nič definitívne nie som teraz schopný prísť. Sľúbil som si ale, že sa vykašlem na všetok akademický prospech, ktorým som bol dovtedy posadnutý, a že sa namiesto toho skúsim krátkodobo venovať veciam čo ma bavia a uvidím čo sa stane. Dosť som sa otvoril okoliu. Zámerne som potom išiel zmaturovať na podpriemerné známky, aby som si zamedzil možnosť dostať sa na top univerzity, kde by hrozilo, že sa dostanem do rovnakých depiek ako som mával predtým. Nakoniec som toho vynechal ale príliš veľa a oficiálne nemám ukončenú ani strednú školu. Cez byrokratickú chybu som sa dostal na vysokú, ale to už som hrával highstakes, takže tam to bolo skôr o tých študentských diskotékach na pár týždňov.“

Poker ťa teda vykúpil do života...
„Ja to vnímam tak, že som uvidel šancu. Veľmi som hľadal niečo čo by ma mohlo veľmi baviť. Asi dva roky som si myslel, že by to mohol byť šach, ale keď prišiel poker, hneď mi bolo jasné, že mám preň oveľa väčšie danosti. Nahradil mi sny o práci matematika. Tej som sa chcel roky predtým venovať, no bol som od nej odrádzaný rodinou príliš dlho, až väčšina nadšenia upadla. Pritom čísla a štatistiky boli môj zmysel. Strašne ma bavil tento svet. Ako decko som si vymýšľal hokejové/futbalové/tenisové štatistiky. Mal som systém, 1 randomizer bola kalkulačka a ďalší bola nejaká ľahká fyzická hra. Napríklad som si hádzal guličku vo vzduchu a rátal počet prehodov kým nespadne. Tieto sessiony trvali aj hodiny vkuse. Doteraz si živo pamätám to vzrušenie, keď som si predstavoval ako sa odohráva nejaký vymyslený hokejový zápas, ktorému som často spravil podrobný popis, len aby z neho bolo čo najviac aj hráčskych individuálnych štatistík. Tie som potom s nadšením zoradzoval.“

To, čo mi všetko hovoríš, je priam neuveriteľné! Príde mi to ako vhodný námet na film, čo povieš? :)
„Môj život je zaujímavý, inak by som ho nežil. Moje okolie si so mnou niečo vytrpelo, bola to svojská obeť. Rodičov som veľa stál, hlavne nervov, to vidím až teraz... Keď som začal pokrom zarábať, bol som veľmi rád, že som im aspoň finančne mohol všetky dlhy splatiť.“

Meral si si niekdy IQ?
„Áno. Mám ho napriemerné, ale nie na úroveň génia.“

Si na úrovni členov mensy (140 a viac)?
„Neviem, vyšlo mi ku 140, asi nemám nad 140. Napríklad EQ mám na druhej strane určite bottom 10% populácie. Ja som vždy vynikal hlavne priebojnosťou a cieľavedomosťou, už od detstva. Napríklad za dvadsať jednotiek som mal sľúbené za odmenu jedno kinder vajíčko. Kámo, vieš ako som sa snažil?! Keď som mal štrnásť jednotiek za sebou v žiackej, boli dni, že som spravil tri referáty na ďalší deň a prihlásil sa z každého predmetu. A kinderko bolo na svete! Zbieral som takých kovových vojačikov čo tam vtedy bývali. Spolužiaci ma hejtovali, ale mne to bolo jedno. Ja som mal pôžitok.“