Rozhovor s Duklaakom som mal na pláne už dlhšie. Keď komentujeme je vždy aktívnym diskutérom. V danom momente to značí, že z turnaja vypadol. Posledné dva Masters v Bancu však neposlal ani jeden koment. Dôvod bol prozaický. Na oboch sedel na final table. V januárovom skončil tretí, pred pár dňami bol štvrtý. Michal Masaryk, ako pritom znie jeho občianske meno, je online grinder. Za počítačom trávi väčšinu času a ide mu to tak, že si môže užívať status profi hráča pokru. Môj prístup k jeho rozhovoru nebol dvakrát profi. Pôvodne mal vyjsť už po prvom Masters tohto roka. Povinnosti, lenivosť a ďalšie veci ma k nemu nepustili a tak som ho napísal až teraz. Duklaak mi nedal na výber. Na ďalšom veľkom turnaji skončil opäť vo finále, tak som už písal ostošesto. Nech sa páči.
Druhýkrát za sebou si bol v Bancu na final table. Ako vnímaš túto štatistiku? Mal si aj teraz vnuknutie, že to bude dobré a pôjdeš vysoko?
„No, je to zaujímavé, ale opäť som už od januárového vypadnutia tvrdil, že pôjdem vo februári na final. Samozrejme, je v tom kopec šťastia, ale nejak som to očakával. Po tom, ako som točil v januári, by som nebol sklamaný ani z mincashu, všetko nad by bolo plus. Stalo sa. Každopádne dva turnaje nie je žiadna vzorka. Nabudúce sa tam už nedostanem. Neviem to síce sľúbiť, ale je to vysoko pravdepodobné.“
Šiel si na final ako chipleader. Je z toho štvrté miesto. Sklamaný? Alebo to berieš tak, že thats poker? :)
„Sklamaný som trochu bol, ale už po januárovom FT som vravel, že to, čo som tam vytočil, sa zas musí niekedy obrátiť. Tak si myslím, že sa to trochu obrátilo teraz, hoc zas sa nejdem tváriť ako najviac zasmolený. Už to, že som vôbec dostal šancu si zahrať back to back FT... Takže celkom spoko, pred turnajom by som to bral.
Mal som dobrý stack aj super seating, no trochu smolu na spoty si myslím... Patrí to k tomu, mal som takých deep runov, najmä online, už desiatky, takže som zvyknutý a dlhodobo sa to neutralizuje.“
Druhý veľký turnaj, druhý final. Nepresedláš z online na čas na živé turnaje?
„Tak každopádne som tých turnajov za 100-300€ odohral už viacero, nie dva. To, že som spravil dva FT z dvoch Masters tento rok je náhoda, bol by zázrak, ak by som tento rok pridal čo i len jeden FT ešte. Najmä ak vezmem, že odohrám možno 20 turnajov s takýmto buy-inom. Budem pokračovať online, keďže ani presne nevieme, dokedy sa to u nás bude dať. Zopár live turnajov si zahrám, ale neplánujem presedlať.“
Mimochodom, mal si aj teraz vymenené percentá?
„Mal. Hneď s niekoľkými kamarátmi, takže som potešil viacerých.“
Toto bola časť rozhovoru, ktorá pribudla ako aktualizačný moment. Teraz nadviažem otázkami, ktoré som Duklaakovi položil už pred mesiacom...
Čo ťa primälo prísť na live turnaj. Nebodaj fakt, že ho vysielala aj televízia? :)
„No, to isto nie, veď pod kamerami sa šlo až od final table. Nemohol som tušiť, že sa tam dostanem. Banco Masters som hrával aj predtým. Je to väčší turnaj, čo je fajn. Denné inak nehrávam, keď tak raz za dva týždne, aj to len vtedy, keď už mám po krk online grindenia a chalani ma zavolajú. Sám ani nejdem, je to o tom, kto ma vytiahne.“ (úsmev)
Ale vytiahli ťa a dopadlo to dobre...
„No, hej. Robo Obrtlík ti v jednom rozhovore povedal, že pred turnajom sa rozhodneš, že ho ideš vyhrať a to stačí. Tým pádom ho ideš vyhrať. Odvtedy si všetci robíme srandu, že ak niekto vypadol, nebol rozhodnutý turnaj vyhrať. Ja som už od Vianoc hovoril o tom Masters, že ho vyhrám. Mal som nejaké online úspechy a chystal som sa na Banco. Prvý flight mi pritom nevyšiel, druhý detto, v treťom ďalšie sako, prišiel štvrtý a už to išlo. Štyri náboje na parádu.“
Ak by ti nevyšiel ani ten štvrtý je to mínus 660 eur...
„Mal som aj niečo predané, nešlo to celé na mňa.“
Ako zvykneš predávať percentá?
„Najskôr som mal percentá pomenené, potom popredávané. S kamošmi.“
Takže prvý náboj si predal niekomu inému, druhý takisto?
„Niekto chcel 20 percent. Vypadol som, napísal mu, či chce aj z ďalšieho náboja. Odpísal áno. Takto to chodí. Zo všetkých štyroch pokusov mali takmer všetky percentá tí istí ľudia.“
Takže koľko si napokon bral ty zo sumy 12 525 eur?
„Niečo vyše polovicu.“
Vyplatil si všetko? Nie že sa aj ty dostaneš ako nemenovaný hráč na FB a budú ťa pranierovať, že si hajzlík a skupáň...
Ha-ha. Čakal som, že sa ma to spýtaš. Všetko odišlo, môžem ti ukázať aj výpisy z účtu. Hádam ma nebude nikto trollovať. Smolu má napríklad taký Ivo Mečiar. Predal som mu 5 percent z tretieho náboja. Ten som ale netrafil, vyšlo to až na štvrtý pokus.“
Hrá sa o to ľahšie, keď vieš, že nehráš len za svoje peniaze? Alebo je to naopak väčšia zodpovednosť, hrať za peniaze iných?
„Je to iné. Za štyri náboje zo svojich by som to asi ani nehral. Takto som to mal na každý pokus sto eurový turnaj. Hralo sa mi preto komfortnejšie.“
Vravíš, že live turnaje prakticky nehrávaš a drtíš online. Ako si začínal s pokrom?
„Mal som asi tak osemnásť. Fičali freerolly na Paradise poker, o tretej poobede. Registrácia sa začínala 12:55, dvadsať minút predtým mi končila piata hodina na gympli. Nešiel som na obed ale bežal domov, aby som stihol zapnúť počítač, registrovať sa a byť medzi 3000 ľuďmi, čo to mohli hrať.“
A ako si dospel až k online regularovi?
„No, z freerollov boli prvé doláriky. Potom som vyhral prvý turnaj za asi 150 dolárov. To som bol najväčší pán. Stovku som si vybral, päťdesiatku hneď prehral. Potom som našiel nejako Poker Strategy, otvoril účet na Party Poker. Urobil som tam asi 400 dolárov, prehral ich následne na rulete. Potom prišla tímová liga na Starsoch. Kamoš mi tam poslal šesť dolárov, z ktorých som urobil tisícku, následne pred Vianocami päť tisíc dolárov. Vybral som si liter, zvyšok som pustil v januári na MTT-čkach. Stovkové sitká a podobne. Potom som šiel zas od podlahy, jednodolárové turnaje a sitká. V normálnom živote ma stále živili rodičia, keď mi vyšla trefa na pokri mal som aspoň na telefón či tablet. Potom som šiel na školu, študovať ekonómiu do Brna. Tam som trafil mikromillions, za jeden dolár deväťtisíc. Variančne som polovičku hneď prehral, ale vždy sa potom vrátilo šťastie. Počas ďalších desiatich mesiacov som vyhrával, ale málo, akurát tak na nájom. Možno dve tisícky. Zrazu však v decembri búúúm a vyhral som dvadsaťtisíc. To bolo šialene veľa. Kúpil som si auto, čo bol môj prvotný cieľ, prečo som vlastne začal hrať poker (úsmev).“
Poďme späť k tej dolárovke. Za jeden doláč 9 tisíc? Akože whaaat? :D Ako dlho si to hral?
„Paradoxne to nebolo také dlhé, bola to totiž turbína. Hodinu a pol rebuy-juješ a potom hráš. Hovorí sa, že keď spravíš veľa rebuy-ov vo freezoutovej časti ti to pôjde. Ja som ich spravil šestnásť, následne add-on. A skončil v heads-upe.“
Koľko all-inov si musel vytočiť, aby si vyhral?
„Pfu. Veľa. Hralo to takmer 20 000 ľudí. Ale zas, nebude to číslo sto, bolo ich možno okolo dvadsať, tridsať.“
Hrávaš len turnaje alebo aj cash?
„Len MTT-čka, sem-tam sitká. Cash vôbec.“
Prečo?
„Myslím si, že to neviem. Cashoví hráči sú inde, to je iná liga. Myslím si, že na turnaji by som ich porážal, ale pri cashovom stole by dominovali oni.“
Poker, to je mnoho elementov. Ako veľmi z tvojho pohľadu rozhodujú o výhre znalosti, umenie a šťastie?
„Ak si niekto nenechá vysvetliť, že poker nie je len o šťastí, tak ho v tom nechaj. Nikdy to nepochopí. Ale pýtaš sa mňa. No. Na online je skill asi tak 80 percent úspechu. Šťastie dvadsať percent v tom zmysle, že ak zahráš dlhodobo desať miliónov rúk, tak eliminuješ šťastie. Laicky povedané, raz AK vyhráš, raz prehráš. Je však rozdiel, keď ho prehráš v prvom leveli malého turnaja a naopak, keď ho vytočíš na dvoch stoloch Sunday Million. Ak to nevyjde, tak je to smola.“
Veľa ľudí hovorí o online aj to, že je to celé podvod. Čo si o tom myslíš?
„Jasné, vždy to príde chipleadrovi (úsmev). Ale vážne. Keď to tak niekto berie, nech to nehrá. Som presvedčený, že veľké herne by si takéto niečo nelajzli. Navyše, ako to dokážeš? Na také niečo treba mať obrovskú databázu záznamov, milióny hier. Potom ak až niekto dokáže, že chipleader vyhráva nepomerne veľa hier, sa je o čom baviť.“
Koľko odohráš ročne rúk?
„Asi tak milión, milión a pol. Znížil som teraz počet stolov, je toho o niečo menej.“
Koľko stolov hráš naraz?
„Teraz asi dvanásť. Ale bolo aj tridsať stolov. Všetko som stíhal (úsmev). Niekedy sa hralo ľahko, súperov som vedel porážať v pohode. Problémom nebolo ani všetko zautomatizovať.“
Fajn. Na jednom ti príde 7,8 suited, na druhom osmičky, na treťom dvojky. Všetko hráš? A čo ostatné stoly?
„Nemáš ale rozhodnutie na každom stole v jednej sekunde naraz. Väčšinou máš tých 30 sekúnd. Zvyčajne aj tak len zahadzuješ. Áno, stali sa misclicky a neraz, ale to k tomu patrí. Dnes sú hry čoraz ťažšie a ťažšie, tak som znížil počet stolov.“
Je z roka na rok lepších hráčov?
„Áno. Aj tí, čo sú slabí, sú oveľa lepší ako hráči pred 10 rokmi. Vtedy to bolo nič.“
Kde sa vidíš o dva-tri roky?
„Možno v robote.“
Teraz žiadnu nemáš, hej? Si „profík“...
„Áno. Je to môj status. Nemám zamestnanie. Hoc raz mi hrozilo, že si ho pôjdem hľadať. Nemal som dobré obdobie, po niečom som sa pozeral, ale napokon som ostal pri pokri. Prišla vlna.“
S čím si spokojný, ak máš dobrý mesiac?
„Možno ťa neuspokojím odpoveďou, ale pre mňa je dôležité, keď nespravím chybu. K peniazom aspoň takto poviem. Som v online stakingu. Mám kouča, som dotovaný. Keď sa stane, že tri-štyri mesiace prehrávam, je to v pohode. Nejako ma to nezasiahne. Ak si mínus je len otázka času, kedy to príde. A s čím som spokojný? Keď je to viac, akoby som mal v práci v nejakom kancli. A to bez toho, aby som sa ráno musel hlásiť šéfovi, sedel v aute v rannej aj poobednej zápche, robil od rána do večera. Takto je len na mne, či mám rannú alebo dennú session a čo robím.“
Tak mi teraz priblíž, ako vyzerá tvoj bežný deň.
„Záleží, aká je session.“
Je v nich rozdiel?
„Ranná je ráno, večerná večer.“
Áno a nebo je modré, tráva zelená, noc tmavá... Dosť srandičiek, poď, opisuj.„Okej. O ôsmej budíček. Osem desať už sedím pri kompe a hrám. Zapnem turnaje, ktoré už bežia alebo práve štartujú. Takto to mám s turnajmi, čo začínajú max. o druhej. Skončia sa a mne sa tiež končí šichta. Niečo zjem, keď tak večer nejaký živák alebo idem len na večeru či niečo vypiť. Po takomto dni si dávam budíček o deviatej. Mám chill a idem hrať poobedno-večernú session.“
Robíš potom výkazy stakerovi?
„Áno. Každý týždeň robím súhrn. Ale to trvá tak päť minút.“
Ak to nie je tajomstvo, aký máte pomer vyplácania?
„Šesťdesiat na štyridsať pre mňa. Začínali sme 50 na 50. Po dvoch týždňoch a prvej 5k sme to dali na 55 – 45. Po polroku sme prešli na terajšie čísla. Nemal som následne veľké runy, keďže som vypadol vždy vo fáze, kedy sa lámal chlieb. Zradilo ma to vtedy, kedy som to najmenej potreboval. Bol som ale aspoň even (úsmev).“
Ako si sa dostal pod staking? Niekto si ťa našiel či?
„Ja som niekoho kontaktoval. Mal som raz kratší koučing, asi tak štyrikrát po dve hodiny. Ten chalan mi spomenul, že majú stajňu. Keď som bustol roll a nechcel ísť viac do nákladov na život, tak som mu napísal. Mal som vtedy krátko kúpené auto, nechcelo sa mi ho predávať. Miesto toho som šiel do stakingu. V piatok mi poslali na úvod šesto dolárov, v pondelok som mal päťtisíc. Osekali mi buy-iny, vyčlenili čo mám hrať a čo nie.“
Ako náročné je pre teba udržať nervy na uzde a nemať tilt?
„Keď som teraz pod stakingom mám totálnu disciplínu. Neurobil som nič mimo vymedzených pravidiel. Na online napríklad nikdy neodpálim turnaj. Aj keď dostanem štyri saká na štyroch stoloch som v poho a hrám štandardne. Možno pri poslednom stole, ktorý nie je ešte deep vezmem variančnejší spot, ale snáď zriedka nejaký vyslovene -EV. Tilt ma nechytá. Niekedy to ale bolo. Rozbil som takto klávesnice, nejednu myš, dokonca aj monitor. Od tohto roka som si povedal, že nič nerozbíjam. Napokon, nemá to zmysel.“
Ako dlho si ešte vieš predstaviť takýto život?
„Uvidím, ako mi ho ovplyvní zákon o hazardných hrách. Do takého roka 2018 sa do toho buď dostanem tak, že sa mi pre poker oplatí odsťahovať zo Slovenska niekam, kde to bude legálne alebo budem pokračovať ako doteraz, že niečo porážam, je to v pohode a so zákonom skončím. Mám pár kamarátov, od ktorých sa viem učiť. Je to len na mne. Či budem lenivý a budem priemer alebo sa do toho pustím a budem nadpriemerný.“