EN
SK
CZ
HU
DE
Neobyčajný, no skutočný príbeh menom World Series of Poker [1. časť]
Od divokého západu plného násilia a drog, cez mnohé problémy a ťažkosti až k absolútnemu boomu, vďaka ktorému dnes značku WSOP pozná celý svet. Príbeh rodiny Binionovcov by lepšie nenavrhol ani filmový scenárista, no a vy pri čítaní nasledovných riadkov až nebudete veriť, že toto všetko je skutočné.
Len pred pár dňami sa v kasíne Aria v Las Vegas uskutočnil galavečer odovzdávania Global Poker Awards, počas ktorého sa oceňovali aj žurnalisti. Okrem kategórií ako video, foto, podcast či vlog, sa nezabudlo ani na písané slovo a postupne si diváci mohli zvoliť svojich favoritov medzi pokrovými článkami či knihami. Ocenenie nakoniec získal Martin Harris za jeho knihu Poker and Pop Culture, no ani ostatní nominovaní neboli na tom kvalitou o nič horšie. V nasledovnej mini-sérií si predstavíme tie najlepšie články zo sveta pokru za minulý rok v slovenskej podobe, začíname hneď zhurta – neobyčajným no skutočným príbehom série WSOP.
Minulý rok vložilo 8,569 ľudí svojich 10,000$ do banku s jediným snom – zaútočiť na najúznávanejší pokrový titul sveta. Počas desiatich náročných dní lietali chipy z jednej strany na druhú, až sa nakoniec sformovala finálová deviatka, ktorá si divadle Penn and Teller v kasíne Rio zahrala pred takmer 1,500-členným obecenstvom o rovných 10 miliónov dolárov.
Tento skvelý turnaj a úžasná show s nim spojená sú ale na míle ďaleko od toho, čo bolo pred 50 rokmi. V časoch, ktoré boli plné kriminálnikov, mafiánov a gangstrov, v časoch, v ktorých boli drogy a násilie na dennom poriadku a v časoch, v ktorých nebolo problém byť svedkami vraždy priamo za stolom, presne v týchto časoch to všetko začalo.
„S otcom sme v roku 1969 odleteli do Holiday Casino v Rene na stretnutie Texaských Gamblerov,“ spomína Jack Binion, syn Bennyho, ktorý bol šéfom a zakladateľom slávneho Binion´s Horseshoe kasína.„Bola tam skupinka profesionálnych pokrových hráčov, poväčšine Texasanov, ktorí neustále hľadali dobré hry. Cieľom stretnutia bolo prilákať týchto hráčov na jedno miesto a zahrať si dobrý poker. V konečnom dôsledku ale tento nápad nebol tak lákavý, ako mohol na prvý pohľad vyzerať. Tí najlepší radšej poľovali po slabých hráčoch, ako by sa mali pretekať so silnými súpermi o to, kto je lepší. Napriek tomu sa nám tento nápad zapáčil a rozhodli sme sa niečo podobné zorganizovať. Verili sme totiž, že to pomôže spropagovať kasíno a prilákať do neho ľudí.“
O rok neskôr sa teda stretnutie presunulo do kasína Horseshoe vo Vegas, kde dostalo aj oficiálne pomenovanie – World Series of Poker. Išlo o dlhú cash game session, na konci ktorej si hráči spomedzi seba vybrali toho najlepšieho hráča. Pomyselná korunka nakoniec prischla Johnny Mossovi, ktorý sa tak stal historicky prvým majiteľom titulu, o ktorý sa dnes vedú neúprosné súboje.
V roku 1971 tento málo známy event prilákal ku stolu 6 hráčov, ktorí zaplatili po 5,000$ (dnešný ekvivalent cca 31,400$) a dohodli sa, že víťaz berie všetko. Aj tento krát sa tým najlepším stal už nebohý Johnny Moss. Skutočnú publicitu nabralo WSOP až v roku 1972, čomu výrazne prispel Thomas „Amarillo Slim“ Preston. Sympatický extrovert sa predstavil v talkshow Johnnyho Carsona, kde v elegantnom obleku, texaskom klobúku a s orezaným jazyku, ktoré mu boli ikonické, priblížil svetu pohľad na pokrových profesionálov. Reklama sa síce šírila do sveta, no väčšinu ľudí Amarillove reči len utvrdil v tom, že pokroví profesionáli nie sú nič iné, ako gableri.
Thomas "Amarillo Slim" Preston
Turnaja v roku 1972 sa zúčastnilo už 8 hráčov, no okrem nich po prvýkrát aj diváci vrátane médií. Turnaju po takmer celý čas kraľoval talentovaný Doyle Brunson, ktorého dnes rozhodne netreba bližšie predstavovať. Doyle si v kľude mohol dokráčať až k titulu, no bol v tom zádrhel – pochádzal totiž z kresťanskej rodiny a v jeho meste by s nálepkou gamblera nadobro skončil. „Nechcel som sklamať a zahanbiť moju rodinu. Pokroví hráči boli v tej dobe hádzaní do jedného vreca s mafiánmi, drogovými dealermi a vrahmi, preto som doma klamal a tvrdil, že mám „normálnu“ prácu. Keďže pri stole boli médiá, nemohol som vyhrať“.
A tak sme boli svedkami snáď prvého dealu v histórií pokru. Ostávajúca trojica hráčov v zložení Doyle Brunson, Amarillo Slim a Walter „Puggy“ Pearson si rozdelila rovným dielom všetky peniaze a v dohrávke nenápadne nechali vyhrať práve Amarilla, ktorému mediálna sláva absolútne neprekážala.
Zvyšujúci mediálny záujem nebol každému po chuti, čoho dôkazom je aj šampión z roku 1980 Stu Ungar. „Zázračné dieťa“ bolo a aj dnes je mnohými považované za najlepšieho pokrového hráča všetkých čias, čomu ale neprispela Stuova závislosť na drogách, ktorej podľahol vo veku 45 rokov. Práve Stu bol prototypom gamblera, ktorý po obhajobe titulu v roku 1981 a výhre 375,000$ vyhlásil, že celú výhru sa chystá rozgambliť. A to sa mu do posledného dolára podarilo.
K pokrovým začiatkom sa vyjadril aj Erik Seidel, ktorý, ako jedným z mála, nepatril medzi drsných chlapcov z Texasu. „Poker bol vtedy doslova divoký západ“, spomína Seidel, obchodník s opciami pochádzajúci z Manhattanu.„Spomínam si, ako raz oproti mne pri stole sedel Texasan s veľmi atraktívnou priateľkou. Kým sme hrali, šiel niekto okolo a začal toto dievča baliť. Texasan neváhal, preskočil stôl, okamžite začal chlapíka mlátiť a vyhodil ho z kasína. Potom sa vrátil do hry, ako keby sa nič nedialo...“
DRUHÁ ČASŤ
Zdroj: https://nypost.com/2019/07/16/the-scrappy-seedy-origins-of-the-world-series-of-poker/