EN
SK
CZ
HU
DE
Greg Raymer: V bounty turnajoch chybuje 90% hráčov, riešenie je úplne triviálne
Greg „Fossilman“ Raymer je 55-ročný americký poker pro, ktorý sa svetu pokru ukázal predovšetkým ziskom najcennejšieho pokrového titulu v roku 2004, kedy si z Vegas odniesol rovných 5 miliónov dolárov. Za vyše 23 ročnú kariéru stihol Raymer cashovať takmer 8 miliónov dolárov a doteraz ostal pokru verný celým svojim srdcom. Okrem hry, sa vo voľnom čase Greg začal prenedávnom venovať aj blogovaniu, o čom ste sa už mohli viackrát presvedčiť.
- Greg Raymer: Nerobte hanbu, byť milý za pokrovým stolom sa vypláca
- Greg Raymer: Chcete sa kvôli pokru vzdať školy či kariéry? Nerobte to!
- Greg Raymer: V pokri nie je priestor na strach
V dnešnom príspevku sa Fossilman zameria na problematiku Bounty turnajov, ktoré sa tešia veľkej obľube, no stále v nich množstvo hráčov robí veľmi veľké chyby.V mojej knihe Fossilman´s Winning Tournament Strategies sa venujem mnohým pokrovým formátom, no ten, ktorý si najviac užívam sú práve bounty turnaje. Ide o pomerne štandardné turnaje s cca 10-15% ITM umiestneniami, no s tým rozdielom, že istá čiastka s buy-inu nejde do prizepoolu, ale na bounty odmenu za vyradenie súpera.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo mám tak rád bounty turnaje, je, že väčšina hráčov v skorej fáze takmer vôbec neberie Bounty na zreteľ, a naopak, v neskorých fázach zas bezhlavo poľujú na každú odmenu. Moje riešenie na túto problematiku je jednoduché – preveďte si bounty odmenu na ekvivalent chipovej hodnoty. Ak hráte 150$+50$ Bounty turnaj, v ktorom 150$ ide do prizepoolu a 50$ na bounty odmeny, a starting stack má hodnotu 15,000, je jasné, že táto kôpka má hodnotu 150$. Tým pádom ekvivalentná hodnota 50$ bounty je 5,000 chipov, čo znamená, že vy by ste si mali vždy v all-in situáciách predstavovať, že v pote je o 5,000 chipov viac.
Ukážme si to na príklade. Nachádzame sa v prvom leveli na blindoch 100/100 a oproti sediacemu staršiemu pánovi sa veľmi nedarilo a stihol už padnúť na stack 2,500. Všetci foldujú až k nemu a on z BTN posiela plnú. SB zahadzuje a na radu sa dostávate vy na BB. Keby ste v normálnom turnaji, potrebujete dorovnať 2,400 na získanie potu v hodnote 2,800 (1:1,6), čo znamená, že by ste potrebovali byť lepší v 46% prípadoch.
Tu ale do hry prichádza bounty odmena, vďaka ktorej môžete callom získať 50$, čo predstavuje spomínanú hodnotu 5,000 v chipoch. Razom tak dostávate odds 1:3,25, čo znamená, že na dlhodobo korektný call potrebujete vyhrať len v 24% prípadoch. No a čo je na pokri najkrajšie, je fakt, že 24% budete mať s any two, dokonca aj s najhoršou kombináciou 72o! Teória znie pekne, no v praxi takmer vždy v takýchto situáciách vidím hráča na BB callovať len s range, ako pri klasických turnajoch. Títo hráči úspešne ignorujú bounty odmeny a situáciu berú, ako klasický shove za 25bb, na ktorý potrebujú veľmi dobrú kartu na call.
Na druhej strane sa dostávame do neskorej fázy turnaja, kde drvivá väčšina hráčov zas robí úplný opak. Povedzme, že sme na finálovom stole, average stack je 200,000 a big blind je 5,000. Short stack posiela svojich 40,000 (8bb) a hra sa prefolduje až po hráča na BB s 300,000 stackom. Pod rukou si nájde kartu, ktorú by bežne zahadzoval, no keďže môže vyhrať extra 50$, prípadná strata 40,000 zo svojho stacku vyzerá byť veľmi dobrý pomer rizika/zisku.
Už iste tušíte, že tu sme svedkami presného opaku prvého príkladu. Hráč tu musí dorovnať 35,000 na zisk 50,000 potu, ku ktorému, keď pripíšeme spomínaných 5,000, nijak extrémne equity ani ranges neovplyvníme. Je teda jasné, že rozširovanie range „lebo sa to oplatí, kvôli bounty“ je čistý nezmysel. Keď sa najbližšie pustíte do bounty turnaja, skúste si hneď na jeho začiatku vypočítať chipový ekvivalent odmeny a kalkulujte s ním v každom spote. Uvidíte, výsledky sa pri poctivej práci dostavia veľmi rýchlo!
Zdroj: CardPlayer Magazín