SPADEPOKER>POKER NEWS> Stefanie Ungar: Aj keď otec prehral boj s démonmi, nikdy nestratil svoju…

Stefanie Ungar: Aj keď otec prehral boj s démonmi, nikdy nestratil svoju ľudskosť

Po veľkom úspechu predošlých príbehov o živote jedného z najlegendárnejších pokristov, vám prinášame ďalší rozhovor s dcérou Stua Ungara, ktorá odhalí, čo všetko formovalo Stuov život, čo predchádzalo jeho drogovej závislosti aj to, čo jej po svojej smrti zanechal.

Stu Ungar raz povedal: Gabling a hranie pokru je veľmi ťažká práca. Ak niekto tvrdí opak, neverte mu. Popremýšľajte, aké je to byť za pokrovým stolom – sedíte oproti ľuďom, ktorí vám chcú podrezať hrdlo, obrať vás o peniaze a nechať vás, nech chybu hľadáte len v sebe. Ak mi neveríte, tak ste vy ten baránok, ktorý sa ide nechať zabiť.“ Akokoľvek prehnane tieto slová môžu znieť, keď vyšli z úst zázračného chlapca, ktorého mnohí podozrievali až z jasnovidectva, niečo na nich predsa len bude.

Stu bol tak dobrý, že aj vyše 20 rokov po jeho smrti ho mnohí považujú za najlepšieho hráča všetkých čias. Na svojom konte má ako jediný hráč histórie tri výhry v 10,000$ Main Evente WSOP (Johnny Moss má síce tiež tri, no jednu získal po vzájomnej voľbe hráčov), no a na druhej strane aj neľahký životný príbeh, v ktorom nad zázračným dieťaťom zvíťazili jeho vlastní démoni.

Roky drogovej závislosti Stua poslali na druhý svet vo veku len 45 rokov, takže nikdy sa nedožil toho, aby videl, kam sa až svet pokru dostane. Jeho dedičstvo a odkaz sú nesmrteľné, čo dokazuje aj jeho 38-ročná dcéra Stephanie, s ktorou sme vám už jeden rozhovor priniesli. Kvôli veľkému záujmu v celom pokrovom svete nahovorili reportéri CardPlayera Stefanie na ďalšie sedenie, no a výsledkom sú ďalšie pikošky zo sveta jedného z najúžasnejších pokrových hráčov všetkých čias.

Dcéra Stu Ungara: Otec vždy hovoril, že vie čo má robiť, no nevie ako je to možnéDcéra Stu Ungara: Otec vždy hovoril, že vie čo má robiť, no nevie ako je to možné

O Stuových začiatkoch

To, že sa môj otec stal gamblerom, bolo úplne prirodzené. Jeho otec bol bookmaker, ktorý vlastnil nočný klub na Manhattane, no a dopomohla tomu aj matka, ktorá po nociach s kamarátmi hrala karty. Bola veľmi zlou hráčkou, stále prehrávala a mnohí sa jej za to vysmievali – myslím, že práve to naštartovalo Stua, aby „pomstil“ svoju matku, ovládol hru a všetkých porazil. Postupne sa zlepšoval a už v trinástich bol považovaný za najlepšieho hráča v meste, čo neušlo pozornosti talianskej mafie. Tá ho prijala s otvorenou náručou a Stu im navyhrával pekný balík peňazí. Dokonca na jeho bar mitzvah bolo parkovisko pred synagógou plné agentov FBI, ktorí si odpisovali ŠPZ-tky Stuových kamarátov.

Ako roky bežali, Stu sa stále viac a viac sústredil na vyhrávanie a na podporu svojej matky a sestry, takže škola išla bokom. Aj napriek tomu bol taký múdry, že preskočil rovno dva ročníky, no dvojitý život, kedy noci trávil hraním a dni učením, dlho nevydržal. V desiatej triede prepadol a vtedy prišiel zlom, kedy si povedal, že z dvoch svetov si vyberá práve ten gamblerský. Môj otec bol neuveriteľné bystrý a šikovný človek, ktorý dokázal rozmýšľať v rýchlosti blesku. Často mi spomínal príhodu, kde v noci v bare hrali s členmi mafie o obrovské peniaze, keď zrazu do klubu vtrhlo celé komando agentov FBI. Stu v sekunde preskočil za bar, hodil si na seba špinavú zásteru a celú situáciu uhral, že je len podvyživené dieťa, ktoré celé noci mukluje za pár drobných. Neverili by ste tomu, ale prešlo mu to!

Najväčší z gamblerov

Keď už bol New York Stuový malý, vybral sa do kolísky hazardu, kde si rýchlo uvedomil, že ho čaká život, po ktorom vždy túžil – peniaze, ženy, chlast, luxusné autá a nekonečná akcia. V gin rummy nenašiel premožiteľa a netrvalo dlho a nikto s ním nechcel hrať. Skúšal potom všetko možné, športové stávky či hranie golfu, ktoré mu ale absolútne nešlo. To ho ale neodradilo od toho, aby hru osviežil dobrou stávkou a jeho priatelia často spomínajú, ako sa s hocikým nebál staviť o 70,000$, že ho porazí na 9-jamkovom ihrisku. Stu vždy prehral, a určite podvedome vedel, že nemá šancu vyhrať, no gamblerský hlas v ňom vždy zvíťazil.

Ako roky bežali, Stu sa stal svetoznámym hráčom a často nezvládal vypätá situácie. Iste si mnohí spomínate, ako bol v roku 1981 takmer vylúčený z ME WSOP, nakoľko opľul dealera. Nechápte to zle, môj otec nebol agresívny, ani zlý či zákerný človek. Jednoducho, keď bol v zápale hry, na nič iné nemyslel a neuvedomoval si následky svojich činov. Keď ten ME WSOP vyhral, prišiel osobne za tým dealerom a nechal mu obrovské prepitné, nikdy si nechcel robiť nepriateľov ani nikomu ublížiť.

Začiatok konca

Stu si zobral moju matku Madeline v roku 1982, len krátko pred tým, ako som sa narodila. Mal silný cit pre tradíciu a rodinu, preto neprichádzalo do úvahy, že by vychovával dieťa mimo manželstva. Od detstva si spomínam, že bol skvelý otec, a že sme boli veľmi šťastná rodina. Všetko sa pokazilo, keď Stuova matka dostala porážku a musela byť prevezená do ústavu. Stu nikdy nepil ani nefajčil, no na zahnanie jeho veľkého smútku mu ponúkli kokaín, ktorý mu mal pomôcť cítiť sa lepšie. Zafungovalo to ako mávnutím čarovného prútika, okamžite bol opäť vyrovnaný, šťastný a plný energie.

Tento moment okamžite v jeho mozgu zapol žiarovku a on si okamžite predstavil, že kokaín mu môže pomôcť v hre – vydrží dlhšie hrať, bude sa lepšie sústrediť a stane sa tak ešte lepším. A tak to celé začalo. V roku 1986 sa rodičia rozviedli a matka sa odsťahovala a zobrala so sebou aj jej syna z prvého manželstva Richieho. Stu a Richie si boli veľmi blízki, trávili spolu veľa času a ja som často žiarlila, že ho má radšej ako mňa. Stu tento odchod zvládal veľmi zle a keď v roku 1989 krátko po maturite spáchal Richie samovraždu, môjho otca to zlomilo. Ešte desať rokov po tejto udalosti otec po nociach plakal a smútil za Richiem. No a toto celé bola posledná bodka, otec opäť hľadal útechu v drogách, no a tento krát už z toho nebolo cesty späť.

Spomienky na otca

Nikoho neprekvapí, že môj otec bol 100%-ný hráč a bežný život tak u neho išiel často do úzadia. Pamätám si, že raz zadrel svoj Mercedes a bol ho vrátiť, lebo veď nikto mu nikdy nepovedal, že o auto sa treba starať a meniť v ňom olej. Aj keď bol uletený, keď sme trávili spolu čas, vždy sa naplno venoval len mne. Vždy, keď som za ním priletela, osobne ma vyzdvihol na letisku, spoločne sme chodili na večere a rozprávali sa dlhé hodiny až do rána. Stu si uvedomoval, že svet okolo neho je skazený a zlý, a preto nikdy nechcel aby som išla v jeho šľapajach.

Bol ku mne vždy veľmi srdečný a ochranársky, dokonca, keď sme boli spolu v kine a išla som na záchod, požiadal jednu staršiu pani, či tam na mňa môže dozrieť. Aj keď som vedela, aký život žije, že je neustále obklopený ženami a luxusom, vždy keď som k nemu prišla, venoval sa len a len mne. O Stuovi sa hovorí, že ho našli mŕtveho v hotelovej izbe s nulou na účte a s tým, že svojej rodine nezanechal vôbec nič. Nie je to pravda, otec mi zanechal množstvo krásnych spomienok a naučil ma, ako milovať a vážiť si rodinu aj  vo svete, ktorý vás rozžuje, vypľuje a zadupe do prachu. Vštiepil mi hodnoty, ktoré sa aj ja sama snažím odovzdávať deťom, ktorým vždy rozprávam, aký bol ich starý otec skvelý človek.

 

 

 

Zdroj: CardPlayer Magazín