EN
SK
CZ
HU
DE
Greg Raymer: Je lepšie byť v turnajoch trpezlivý alebo agresívny?
Greg „Fossilman“ Raymer je 55-ročný americký poker pro, ktorý sa svetu pokru ukázal predovšetkým ziskom najcennejšieho pokrového titulu v roku 2004, kedy si z Vegas odniesol rovných 5 miliónov dolárov. Za vyše 23 ročnú kariéru stihol Raymer cashovať takmer 8 miliónov dolárov a doteraz ostal pokru verný celým svojim srdcom. Okrem hry, sa vo voľnom čase Greg venuje aj blogovaniu, o čom ste sa už mohli viackrát presvedčiť:
- Greg Raymer: Nerobte hanbu, byť milý za pokrovým stolom sa vypláca
- Greg Raymer: Chcete sa kvôli pokru vzdať školy či kariéry? Nerobte to!
- Greg Raymer: V pokri nie je priestor na strach
- Greg Raymer: V bounty turnajoch chybuje 90% hráčov, riešenie je úplne triviálne
- Greg Raymer: Big blind ante neovplyvňuje hru, až na jednu výnimku
Len nedávno som dostal nasledovný mail: „Ahoj Greg! Práve som dočítal tvoju knihu, je skvelá! Páčili sa mi príklady konkrétnych situácií, ktorými si vždy ukážkovo demonštroval rôzne teórie. Napriek tomu my ale nie je jasná jedna vec – je lepšie byť trpezlivý alebo agresívny, keď sa chcem v turnaji dostať čo najďalej? Ktorá z týchto stratégií ma dostane ďalej?“
V prvom rade ďakujem za milé slová John, no zároveň ťa musím hneď na začiatku opraviť. Tvoja otázka trpezlivosti vs agresivity znie, ako keby sa bavíme o dvoch protikladoch, kde na jednej strane spektra je biela a na druhej čierna, no a my hľadáme ideálny odtieň šedej. Je to ako keby si sa mi spýtal či mám radšej krémové alebo štipľavé kari jedlá. V skutočnosti môžete jeden aspekt zmeniť bez toho, aby sa zmenil aj ten druhý.
V pokri totiž môžete byť zároveň trpezlivejší aj agresívnejší, čo sa odzrkadľuje na tom, že viac selektujete ruky a počkáte si na tú správnu, s ktorou následne hráte čo najagresívnejšie. Vo všeobecnosti svojim študentom radím, že pokiaľ sa už rozhodnete hrať s akoukoľvek rukou, mali by ste vždy hrať agresívne. Keď chcete hrať pasívne, radšej sa do hry ani nepúšťajte.
Tú stratégiu trénujem s mojimi žiakmi tak, že ich pošlem na turnaj s nižším buy-inom, ako sú zvyknutí, a tam im prikážem hrať „no-call game“. Jednoducho majú počas celého turnaja zakázané callovať (jedine v prípadoch, kedy dorovnávajú súperov all-in), môžu sa rozhodovať len nad foldom a raisom.Toto cvičenie učí žiakov byť viac agresívnymi, nakoľko ich neláka vidina lacného callu. Stále môžu checknúť, no na bet nikdy nemôžu len pasívne callovať. Mnoho z hráčov si toto cvičenie pochvaľuje, nakoľko sú prekvapení, ako často sa im podarí raisom vyhrať pot v situáciách, kde by bežne callovali.
Druhým plusom, ktorý toto cvičenie prináša je, že hráči vplyvom absencie možnosti callu hrajú viac tight a sú nútení zahadzovať hraničné kombinácie, s ktorými by si bežne zagamblili. Väčšina hráčov na nízkych a stredných stakes hrá príliš loose a do hry sa púšťa s rukami, ktoré nemajú požadovanú +EV. Moja rada teda je pozorne vyhľadávať +EV spoty, dobre selektovať štartovné kombinácie a do hry sa púšťať s maximálnou agresiou!
Zdroj: CardPlayer Magazín